Zámena hodnôt vždy so sebou prináša potrebu prehodnocovať slovník zdedený tradíciou, nachádzať nové slová, nové metafory, ktoré lepšie opisujú nové skúsenosti. A práve preto konverzácia s umením musí pokračovať.
Adriena Šimotová, prvá dáma českého výtvarného umenia s jednoznačným európskym významom, sa predstavuje v Galérii 19 prácami z posledných dvoch–troch rokov. Ponúka cestu k inteligentnému „čítaniu“ svojich frotáží ľudskej figúry na neobyčajnom papieri pomocou dotykov svojich rúk a farebných pigmentov.
V naliehavosti a originalite týchto frotáží je ukryté tajomstvo bezprostrednosti dotykov a ohmatania. Vyvoláva to dojem, akoby vyhľadávala šifry transcedentna. Akokoľvek je tento zážitok neuchopiteľný, je vzácny, lebo si dokážeme vysvetliť, že ide o spomienku na niečo „prenatálne“. Veríme len prítomnému okamihu, akokoľvek by bol zdanlivo nepochopiteľný a zmätený. Sú to zážitky, z ktorých sa vyznávame a ktoré vedú k väčšej otvorenosti ducha.
Rekonštrukcia vedomia
Príbeh Adrieny Šimotovej je prinajmenšom nesený vnútorným existenciálnym napätím, ktoré je ukryté a napriek tomu na nás intenzívne pôsobí. Táto jedinečná hádanka bytia a vnútorného prežívania nám ukazuje cestu do nášho vnútra.
Porozumenie je tu nevyhnutnosťou a tichá sústredenosť (meditácia) naliehavou potrebou s intenzívnym prežívaním dvoch mohutností – rozumu a intuície. Potreba rozumu nie je vyvolaná hľadaním „pravdy“, ale hľadaním zmyslu. Pretože pravda a zmysel nie sú alebo nemusia byť totožné. Ide tu o niečo ako o rekonštrukciu vedomia, a tak musíme túto cestu podstúpiť, či chceme, alebo nechceme. Je to pre nás jedinečná príležitosť.
Dospelá podoba zážitku z výstavy Adrieny Šimotovej s príznačným názvom My jsme ti, které hledáme, v tom utvrdzuje. Je to presvedčenie, ktoré vedie k zmysluplnému zážitku niečoho tajomného. Nejde tu len o divácku skúsenosť. Prežívať to bude len ten, kto sa ponorí do svojej duše, bez čoho by zážitok zostal len vzplanutím vedomia. Nemusíme sa strachovať, či sme obdarení vlastnosťami, ktoré nám pomáhajú pri vyhľadávaní pochopenia a objavovania zmyslu videného. Jednoducho je to tak.
Zážitok z údivu
Neistota neznamená, že dôvody nášho zážitku nie sú určujúce. Bude nám záležať na tom, aby sme sa utvrdili v zážitku z údivu.
Človek musí sledovať aj svoju intuíciu, aby pri svojej sústredenosti na zážitok bol k sebe zhovievavý. Adriena Šimotová nám dáva možnosť spoznávať svoje tajomstvá. Ponúka nám svoju pravdivosť. To pravdivé je vlastne zamlčané. Pôjde o to, aby sme uverili zážitku, že intuícia je súčasťou úmyslu.
Nemôžeme totiž poznať svet, aký je v skutočnosti, nemáme na to schopnosti. Hranice poznania vymedzuje naša skúsenosť, aby sme nestratili zmysel pre autentickosť zážitkov. Ľudí predsa len zaujíma skôr naša pravdovravnosť než samotná pravda, viac než teórie pravdy.
Je lepšie mať pocit, že sme niekde pripojení na stav bytia, kde umenie, zvedavosť, láskavosť, extáza sú normou. Môžeme teda povedať, že viera je istota bez dôkazu, a to je dôvod obdivu k Adriane Šimotovej. Všetko podstatné môžete prežiť a dozvedieť sa na výstave.
Autor: Marián Mudroch
