Ak neviete vymyslieť originálny príbeh, použite, čo tu už bolo. Hollywood to takto robí čoraz častejšie a v nových filmoch recykluje overené námety.
Desaťročia po legendárnom sci-fi horore Votrelec rôzni režiséri ďalej rozvíjali príbehy netvora z vesmíru, len Ridley Scott, režisér prvého Votrelca, nevidel dôvod vracať sa späť k sérii, ktorú sám kedysi odštartoval.
Až po rokoch náhodou videl scénu z Votrelca, ktorého režíroval v roku 1979. „Niečo mi nedalo spať,“ spomínal 71-ročný Brit. „Začal som sa pýtať: odkiaľ sa vzal Votrelec? Aké mal poslanie? Aké technológie jeho druh ovláda?
Čo bolo predtým
V týchto dňoch má premiéru jeden z najočakávanejších filmov roka. Prometheus však nebude piatym dielom votreleckej línie, ako sa pôvodne čakalo. Ridley Scott totiž k celej sci-fi sérii nakrútil prequel. Takto sa v hollywoodskom žargóne označuje príbeh, čo sa vracia späť a vysvetľuje udalosti pred príbehmi, ktoré sme už videli.
Príbeh, ktorý sa nekončí, ale má pokračovanie (čiže sequel), ide v deji späť (prequel), prerozpráva rozprávané (remake) alebo štartuje celú sériu odznovu (reboot), však nie je celkom vynálezom továrne na sny.
Príkladom môže byť posvätná kniha kresťanov. Nie je v niečom aj Biblia podobná filmovej sérii? Starý zákon je postupnosťou sequelov, ktorá rástla, keď každý autor nadväzoval na texty predchodcov. Príchod Krista autorov postavil pred náročnú úlohu – museli prerobiť staré texty na prequel, inými slovami, prerozprávať Starý zákon tak, aby ohlasoval budúci príchod Mesiáša medzi ľudí. To, s čím potom prichádzali rozliční kacíri, sekty a iné odnože oficiálneho učenia, môžeme nazývať výrazmi remake či reboot.
Môže za to kríza?
V posledných rokoch však Hollywood recykluje nadmieru. Počet remakov, sequelov a prequelov dosahuje historické maximum a len dva z desiatich svetových topfilmov roku 2010 mali pôvodný námet, píše britský Guardian. Inak samé pokračovania známej série (Príbeh hračiek, Iron Man, Twilight, Shrek), rebooty (Karate Kid, Súboj titanov) prípadne adaptácie literárnej predlohy.
Hollywoodu môžu dochádzať nápady, dôvody však asi budú iné – opatrnosť producentov. Hospodárska kríza a pirátstvo na internete znižujú zisky z filmov. Zároveň stále drahšie špeciálne efekty zvyšujú náklady na výrobu.
Veľké štúdiá, ktorým nikdy nešlo o umenie ani originalitu, nechcú nijaké riziko. Radšej stavia na istotu overených námetov a veria, že ak fungovali, zafungujú znovu. Najmä na mladého diváka, ktorý je najčastejším návštevníkom kina.
Sequel
Nekonečný Piatok trinásteho
Príkladom, kam to môžu zájsť pokračovania, zostáva séria Piatok 13-teho. Pôvodný horor Seana S. Cunninghama z roku 1981 predĺžilo dohromady desať pokračovaní, v ktorých sa vždy do hry vracia masový vrah a začína zabíjať.
Fakt, že ho muselo stvárniť osem rôznych hercov, nebol taký problém, keďže tvár postavy v príbehu zakrývala hokejová maska.
Horšie boli riešenia, ako znovu naštartovať hrdinu, ak je na konci filmu pravidelne zabitý. Vždy sa našiel spôsob: tretie pokračovanie s neférovým názvom Posledná kapitola sa začína v márnici, kde mŕtvy Jason Voorhees ožíva, rozohrieva sa vraždou patológa a opäť rozkrúti kolotoč zabíjania. V päťke scenáristi nechceli riskovať a nechali vraždenie inej postave.
Neúspech v kinách ich napokon prinútil vrátiť do hry obľúbenca a v šiestom dieli teda Jason vstáva z hrobu a skončí uväznený reťazou na dne jazera. V dieli číslo 8 jeho telo polícia rozstrieľa na kusy, no séria pokračuje v odľahčenom duchu a vystrieda žáner.
Zmrazený Jason sa roztápa v ďalekej budúcnosti na palube vesmírnej lode (diel 9), v desiatke si dokonca strihne duel s netvorom z úplne inej hororovej série, ktorou je Nočná mora z Elm Street. A to sa zdá, že dvanásty film z roku 2009 nebude posledný.
Foto: outnow.ch
Každý divák túži dovidieť za príbeh. A najlepším spôsobom, ako príbeh natiahnuť, je pokračovanie – sequel. Podľa štúdie o šesťdesiatich hollywoodskych filmoch a ich pokračovaní v rokoch 1970 - 1990, priemerný sequel je oproti pôvodnému filmu o dvadsať percent drahší a dosahuje len sedemdesiat percent pôvodného zisku.
To však nie je také podstatné. Hollywoodu totiž dávno nejde len o tržbu z kín. Filmová séria vytvára franchise, ako sa nazýva biznis s doplnkovým tovarom, ako sú tričká, DVD, hračky, počítačové hry a podobne.
Okrem toho pokračovanie fantasticky zlacňuje marketing. Značka už je v povedomí, všetci fanúšikovia ju poznajú, takže ju stačí len pripomenúť. Mení sa aj spôsob, akým sa pokračovania vyrábajú – kedysi sa počkalo na úspech prvého filmu, potom sa nakrúcali pokračovania.
Dnes môžete staviť na istotu – príkladom je trilógia Pán prsteňov, ktorú natočili naraz, no do kín diely uvádzali postupne, takmer s ročným odstupom.
Aký remake?
Snobi remaky nenávidia. Považujú ich za svätokrádež a tvrdia, že nič nenahradí originál. Faktom je, že prerábky fungujú a keby sa neoplatili, štúdiá ich nebudú vyrábať.
Napokon, remaky sú s Hollywoodom od začiatku. Keď v roku 1914 režisér Edwin S. Porter videl plány svojho štúdia na ďalší rok, hneď mu bolo jasné, že vymyslieť každý týždeň celovečerný film je nad sily všetkých scenáristov sveta a bez recyklácie námetov to v Hollywoode nepôjde.
Najlepším prípadom prerábky filmu je remake režiséra, ktorý prerobí vlastný starší film. Stáva sa to spravidla, ak je nespokojný s výsledkom alebo chce využiť nové, predtým nedostupné technológie. Alfred Hitchcock takto v roku 1956 prerobil svoj čiernobiely film Muž, ktorý vedel príliš mnoho z tridsiatych rokov vo farbe a remake nebol o nič horší ako originál.
Bežnejší prípad remaku však vyzerá trochu inak. Niekde mimo USA vznikne film a dosiahne úspech na celom svete. Vtedy spozornejú americkí producenti a odkúpia autorské práva, aby titul prerobili pre domáce publikum.
Takýmto spôsobom jednak obídu jazykovú bariéru (americký divák nerád číta titulky a nie každý film znesie dabing), ale aj prispôsobia kulisy americkým reáliám. Tie sú predsa bližšie divákom a nehrozí, že ich odradia.
Len tri roky po švédskom origináli prišla americká adaptácia severského krimi Muži, ktorí nenávidia ženy.
Lepší remake originálu
Najslávnejším prípadom tohto druhu je westernová klasika Sedem statočných (1960). V USA vznikla šesť rokov po japonskej predlohe, ktorá sa volá Sedem samurajov. Na rozdiel od filmu Akiru Kurosawu americkí filmári vymenili žáner a stavili na western.
Podobný osud malo množstvo francúzskych komédií a po roku 2002 sa objavili americké prerábky japonských hororov. Najnovšie sa Hollywood obzerá do Škandinávie - v posledných rokoch prerobil švédske filmy Muži, ktorí nenávidia ženy a Nech vojde ten pravý, aby ich sprístupnil širšiemu domácemu publiku.
Tretím druhom remakov je prípad, keď Hollywood recykluje svoje vlastné produkty. Producenti vedia, že z toho veľký prelom nebude, napokon, za celú históriu Oscarov sa najlepším filmom stali iba dve prerábky - Ben Hur (1959) a Skrytá identita (Departed, 2006). Lenže zisk bez rizika producentov láka a zdá sa, že svätá im nie je žiadna predloha.
Naposledy ohlásili prerábky filmov Total Recall, Hriešny tanec, Osobný strážca (je veľmi otázne, kto nahradí spievajúcu Whitney Houstonovú), ako zlý vtip pôsobí nedávna správa z Nemecka. Tam plánujú nanovo nakrútiť Vinnetoua, samozrejme, bez Pierra Bricea a Lexa Barkera.
Odporcovia prerábok sa desia, že príde aj na neopakovateľnú klasiku, filmy ako Občan Kane, Casablanca a Krstný otec, ktoré raz určite prerobia v 3D. Málokto však vie, že i klasika, akou je komédia Niekto to rád horúce (1959), je čiastočne remakom nemeckého filmu, ktorý vznikol podľa francúzskej predlohy.
V roku 1954 vznikol film Sedem Samurajov Akira Kurosawu.
O šesť rokov sa samuraji zmenili na pištoľníkov v Siedmich statočných Johna Sturgesa.
Prequel
Keď neviete pokračovať, vráťte príbeh späť. Možnosti sú dve.
Prequel sa vracia pred začiatok a ako prológ série dopĺňa a vysvetľuje udalosti, ktoré sme už videli. Divák má šancu dozvedieť sa, ako sa vyháňač diabla dal na dráhu exorcistu, či ako sa lupiči Butch Cassidy a Sundance Kid zoznámili a prečo začali vykrádať banky.
S prológom vopred počítal režisér George Lucas koncom sedemdesiatych rokov, keď svoju trilógiu Hviezdne vojny začal rovno štvrtým dielom. Prvé tri časti prišli na rad až o desaťročia neskôr (1999 - 2005), dejovo však predchádzajú pôvodnú sériu, preto ich nazývame prequely.
Reboot
Na druhej strane reboot – pôvodne výraz, keď prerušíte činnosť počítača a znovu ho štartujete - začína odznova. Z pôvodnej série preberá len príbeh a niektoré postavy. Na rozdiel od prequelu si však neláme hlavu s nadväznosťou a nemusí vôbec ladiť s pôvodným príbehom.
Reboot väčšinou prichádza oživiť biznis okolo série, ktorá upadá a pôsobí staromódne. Keď v roku 2006 prišla bondovka Casino Royale, bol to možno šok, ale aj jediný spôsob, ako oživiť agenta, aby prežil v novom tisícročí.
Ironického špióna v podaní Piercea Brosnana vystriedal Daniel Craig, s ktorým prišiel impulzívny zabijak z mäsa a kostí, ktorý už nepije martini a v najnovšej bondovke Skyfall dokonca holduje pivu pochybnej značky, čo bolo pre zástancov bondoviek predtým nemysliteľné. Reboot však zabral, presvedčil, že Bond sa môže odpútať od tradície a ako značka ďalej zarábať peniaze.
Do roku 2004 bol reboot v Hollywoode prakticky neznámy pojem, časy sa však menia. Odvtedy sa rebootov dočkali aj Batman, Halloween, Barbar Conan, Planéta opíc, tento rok nás čaká reštartovaný Spider Man a vo výhľade sú Superman a Múmia.
Ešte to však nie je také zlé, kým nepríde recyklácia na druhú. Napríklad remaky prequelov k rebootom sequelov.
Najhorší remake všetkých čias
Najhorším remakom všetkých čias zostávajú Turecké Hviezdne vojny s originálnym názvom Dünyayı Kurtaran Adam.
Keď koncom sedemdesiatych rokov celý svet ovládla americká sci-fi sága, do Turecka Hviezdne vojny nevpustila islamská cenzúra. Turci však tvrdili, že ich George Lucas predbehol s nápadom a nakrútili vlastnú verziu vesmírneho príbehu.
Scény ukradnuté z originálu doplnili zábermi z vesmírnych programov, dokrútili nezmyselné scény v kulisách z polystyrénu a zneužili hudbu z rôznych amerických filmov. Tento päťhviezdičkový odpad česko-slovenská filmová databáza radí do kategórie „vidieť a zomrieť“. Kým fanúšikovia vyberaného braku Turecké hviezdne vojny milujú, pre iných je to iba ďalší argument, prečo by Turecko nemalo vstupovať do Európskej únie.
Najúspešnejší remake
Predsudok, že remake nedosahuje kvalitu originálu, poprel King Kong z roku 2005
Obrovský ľudoop sa prvýkrát objavil v roku 1933 vo filme Meriana C. Coopera a po úspechu sa v rovnakom roku dočkal pokračovania s názvom Syn King Konga. V roku 1976 prišiel úspešný remake s hercami Jessicou Langeovou a Jeffom Bridgesom, ktorý získal Oscara za efekty. Osemdesiat rokov po origináli si King Konga zopakoval Novozélanďan Peter Jackson v náročnej produkcii, tiež plnej špeciálnych efektov. Film v cene 200 miliónov dolárov zarobil 500 miliónov, čím sa stal najúspešnejším remakom vôbec.
