Čo to znamená byť niekde doma

Tomáš Leňo a Jozef Ondzik začali fotografovať oblasť, kde žijú Rusíni, pred tridsiatimi rokmi. V Humennom krstia knihu, ktorej obsah sa nedá zrátať číslami.

Jalová 1996, Jozef Ondzik. Knihu Rusíni vydalo O.K.O. v spolupráci so Slovartom. Krst sa začne vo štvrtok o 17.00 h vo Vihorlatskej knižnici v Humennom.(Zdroj: Tomáš Leňo, Jozef Ondzik)

Kniha fotografií o Rusínoch nie je ako encyklopédia, ale dozviete sa z nej všetko podstatné.

„Táto je moja obľúbená,“ hovorí Jozef Ondzik a ukazuje fotografiu, na ktorej stojí muž vo dverách domu, nahrubo postaveného z kvádrov. V ruke drží prútený košík s jedlom. Je Veľká noc a ide ho dať posvätiť.

„Bol to ťažký alkoholik, žena aj celá rodina ho už nezniesla, tak prišiel do Ruského Potoka, kde mu chlapi uprostred dediny postavili provizórny dom, v ktorom niekoľko rokov žil. Skrátka ho absorbovali. Keď umrel, dom rozobrali,“ opisuje príbeh snímky, ktorú však v knihe Rusíni nenájdete.

A nenájdete tam ani ďalších asi stošesťdesiat, ktoré sa budú dnes na jej krste premietať vo Vihorlatskej knižnici v Humennom.

Predsa len, za tridsať rokov, počas ktorých sa Tomáš Leňo a Jozef Ondzik s prestávkami vracali do dedín na východe Slovenska, sa nazhromaždilo oveľa viac silných príbehov, magických denných rituálov či osobných zážitkov, než sa mohlo vojsť do jednej knihy.

Napriek tomu v nej nič nechýba. Je úprimná, hlboká a krásna. Nie je nasilu idylická, prvoplánovo ironická, ale ani príliš vážna. A okrem toho, že hovorí najmä o Rusínoch, sa pýta, čo to vlastne znamená byť niekde doma.

01-120x90.jpg ico
Pozrite si dokumentárne fotografie Tomáša Leňa a Jozefa Ondzika, ktorí sa téme Rusínov venovali niekoľko rokov.

V tandeme

„Vyrastal som v Humennom a občas som počul slovo rusnak. Nevedel som, kto sa týmto slovom označuje,“ píše v úvode knihy Jozef Ondzik. S Tomášom Leňom boli najlepší priatelia a oboch zaujímalo fotografovanie.

V osvetovom stredisku pôsobila Marika Mišková, organizátorka kultúrnych akcií a výstav amatérskych i profesionálnych umelcov. Práve ona stála za nápadom dokumentovať výstavbu vodnej priehrady Starina na konci sedemdesiatych rokov.

„Každý rok sa tam schádzali fotografi, výtvarníci a filmári,“ hovorí Jozef Ondzik.

„Zvláštne je, že zahraniční zaznamenávali hlavne tú monumentálnu stavbu. My sme mali s Tomášom šestnásť–sedemnásť rokov, ale oveľa viac nás zaujímalo, ako to vnímajú ľudia, ktorí sa musia pre ňu vysťahovať. Zrejme to bolo aj podvedomým odporom proti všetkému budovateľskému,“ vysvetľuje. Najprv fotografovali v rámci organizovaných stretnutí, neskôr prichádzali aj sami. Potom sa rozišli, aby sa v roku 1996 opäť zišli a pokračovali v tom, čo začali.

Nikto neprišiel

„Obchádzali sme dediny pod Bukovskými vrchmi a hľadali sme takú, ktorá by ich vystihovala najviac. Rozhodli sme sa pre Ruský Potok – tvorí ju šesťdesiat domov, poznačilo ju vysťahovanie, žijú v nej najmä starší ľudia, ale aj dosť mladých, ktorí stále dodržiavajú sviatky,“ vraví Ondzik. Postupne však pridávali aj iné – nedalo sa inak.

„Doteraz sa ozývajú ďalší a pýtajú sa, prečo sme neboli aj u nich,“ hovorí. A pritom boli najprv miestni obyvatelia veľmi nedôverčiví, mysleli si, že ich fotografi ukážu v nelichotivom svetle. Dôveru si získali až výstavami v krčmách a kultúrnych domoch.

„Na vernisáž tej prvej v Ruskom Potoku neprišiel nikto. Hovorili, že nás nechcú rušiť, ale fotky si napokon všetci dobre pozreli a začali nám veriť,“ hovorí Ondzik a priznáva, že uvažovali aj nad tým, že ešte niektoré konkrétne miesta a ľudí odfotia, aby bola kniha Rusíni kompletná.

Nedá sa všetko

Nie je to encyklopédia, kde nájdete každú osobnosť či miesto hlásiace sa či patriace k Rusínom. Okrem fotografií, odvíjajúcich sa v tesnom spojení s prírodným a cirkevným cyklom, sú tu však aj texty.

Peter Švorc píše podrobne o histórii rusínskeho obyvateľstva u nás v náboženských a politických súvislostiach, Oľga Glosíková o ich kultúre, teoretik umenia Aurel Hrabušický o obsahu a forme fotografií. Na ich výbere a celkovej úprave knihy sa podieľal grafický dizajnér Boris Meluš.

Výsledkom je skutočne výnimočný dokument o ľuďoch, miestach a o čase, ktorý nikde nestojí, hoci sa to tak na prvý pohľad môže zdať.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Prežil som autonehodu. Teraz som vďačný za každý deň
  2. Dvojnásobný šampión v rozhovore o ceste, ktorá mu priniesla zisk
  3. Cestou - necestou
  4. Premier Club Nitra: Výborne čapovanú Plzeň hľadajte v centre
  5. Päť tipov na dovolenku počas Veľkej noci
  6. Slováci čoskoro lídrami vo využívaní inteligentných domácností
  7. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie
  8. Zábavný aj sebavedomý
  9. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3
  10. Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo a chutné pivo
  1. Nové bývanie bez murovania
  2. Prežil som autonehodu. Teraz som vďačný za každý deň
  3. Dvojnásobný šampión v rozhovore o ceste, ktorá mu priniesla zisk
  4. Cestou - necestou
  5. Za štadiónom Lokomotívy rastie zaujímavý projekt
  6. Premier Club Nitra: Výborne čapovanú Plzeň hľadajte v centre
  7. Konferencia o využívaní ITP v trestnom konaní splnila svoj cieľ
  8. Nadácia Poštovej banky podporí grantom folklór a tradície
  9. Najlepšie obnovený bytový dom 2016 je v Prešove
  10. Najlepšie obnovený bytový dom 2016 je v Prešove
  1. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie 26 619
  2. Päť tipov na dovolenku počas Veľkej noci 9 171
  3. Prežil som autonehodu. Teraz som vďačný za každý deň 7 844
  4. Slováci čoskoro lídrami vo využívaní inteligentných domácností 4 332
  5. Zábavný aj sebavedomý 4 219
  6. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3 3 915
  7. Ikonický Harley-Davidson za bezkonkurenčnú cenu 2 955
  8. Za štadiónom Lokomotívy rastie zaujímavý projekt 2 522
  9. Zákaznícky servis Martinusu sa dostal medzi svetovú špičku 2 423
  10. Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo a chutné pivo 2 416

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Široký vlastní Váhostav cez majora z ŠtB

Vyšetrovanie ukázalo, že Váhostav pre oligarchu Juraja Širokého vlastní jeho niekdajší nadriadený z americkej misie v ŠtB.

KOMENTÁRE

Prečo Široký skrýva vzťah k firme až na Novom Zélande?

Pýtali sme sa už viackrát, tak len aby sme nevyšli z cviku.

DOMOV

Poznali Gauliedera. Vylučujú, že by spáchal samovraždu

Mal dokumenty, ktoré by boli aktuálne, keby sa zrušili amnestie.

DOMOV

Psychológ: V prípade Gauliedera nemožno vylúčiť nič

Ale je to absurdný vývoj, hovorí psychológ TIBOR HROZÁŇ.

Neprehliadnite tiež

Život mníšky: 24 hodín pochybností a jedna minúta nádeje

Poľské mníšky znásilnili cez vojnu sovietski vojaci. Ich príbeh sfilmovali.

Len málo mužov sa ničoho nebojí. Ich odvaha sa časom minie

Kniha Prach, čo padá zo snov je strhujúcim obrazom vplyvu vojny na psychiku.

Zomrela speváčka Věra Špinarová. Babička z chalupy mala mocný hlas

Jej bežný zjav nezodpovedal tomu, čo dokázala.

Kňažko si v Prahe prevzal Cenu Thálie v kategórii činohra

Odborná porota ocenila jeho herecký koncert v monodráme Shylock Divadla Na Jezerce.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop