Čo to znamená byť niekde doma

Tomáš Leňo a Jozef Ondzik začali fotografovať oblasť, kde žijú Rusíni, pred tridsiatimi rokmi. V Humennom krstia knihu, ktorej obsah sa nedá zrátať číslami.

Jalová 1996, Jozef Ondzik. Knihu Rusíni vydalo O.K.O. v spolupráci so Slovartom. Krst sa začne vo štvrtok o 17.00 h vo Vihorlatskej knižnici v Humennom.(Zdroj: Tomáš Leňo, Jozef Ondzik)

Kniha fotografií o Rusínoch nie je ako encyklopédia, ale dozviete sa z nej všetko podstatné.

„Táto je moja obľúbená,“ hovorí Jozef Ondzik a ukazuje fotografiu, na ktorej stojí muž vo dverách domu, nahrubo postaveného z kvádrov. V ruke drží prútený košík s jedlom. Je Veľká noc a ide ho dať posvätiť.

„Bol to ťažký alkoholik, žena aj celá rodina ho už nezniesla, tak prišiel do Ruského Potoka, kde mu chlapi uprostred dediny postavili provizórny dom, v ktorom niekoľko rokov žil. Skrátka ho absorbovali. Keď umrel, dom rozobrali,“ opisuje príbeh snímky, ktorú však v knihe Rusíni nenájdete.

A nenájdete tam ani ďalších asi stošesťdesiat, ktoré sa budú dnes na jej krste premietať vo Vihorlatskej knižnici v Humennom.

Predsa len, za tridsať rokov, počas ktorých sa Tomáš Leňo a Jozef Ondzik s prestávkami vracali do dedín na východe Slovenska, sa nazhromaždilo oveľa viac silných príbehov, magických denných rituálov či osobných zážitkov, než sa mohlo vojsť do jednej knihy.

Napriek tomu v nej nič nechýba. Je úprimná, hlboká a krásna. Nie je nasilu idylická, prvoplánovo ironická, ale ani príliš vážna. A okrem toho, že hovorí najmä o Rusínoch, sa pýta, čo to vlastne znamená byť niekde doma.

01-120x90.jpg ico
Pozrite si dokumentárne fotografie Tomáša Leňa a Jozefa Ondzika, ktorí sa téme Rusínov venovali niekoľko rokov.

V tandeme

„Vyrastal som v Humennom a občas som počul slovo rusnak. Nevedel som, kto sa týmto slovom označuje,“ píše v úvode knihy Jozef Ondzik. S Tomášom Leňom boli najlepší priatelia a oboch zaujímalo fotografovanie.

V osvetovom stredisku pôsobila Marika Mišková, organizátorka kultúrnych akcií a výstav amatérskych i profesionálnych umelcov. Práve ona stála za nápadom dokumentovať výstavbu vodnej priehrady Starina na konci sedemdesiatych rokov.

„Každý rok sa tam schádzali fotografi, výtvarníci a filmári,“ hovorí Jozef Ondzik.

„Zvláštne je, že zahraniční zaznamenávali hlavne tú monumentálnu stavbu. My sme mali s Tomášom šestnásť–sedemnásť rokov, ale oveľa viac nás zaujímalo, ako to vnímajú ľudia, ktorí sa musia pre ňu vysťahovať. Zrejme to bolo aj podvedomým odporom proti všetkému budovateľskému,“ vysvetľuje. Najprv fotografovali v rámci organizovaných stretnutí, neskôr prichádzali aj sami. Potom sa rozišli, aby sa v roku 1996 opäť zišli a pokračovali v tom, čo začali.

Nikto neprišiel

„Obchádzali sme dediny pod Bukovskými vrchmi a hľadali sme takú, ktorá by ich vystihovala najviac. Rozhodli sme sa pre Ruský Potok – tvorí ju šesťdesiat domov, poznačilo ju vysťahovanie, žijú v nej najmä starší ľudia, ale aj dosť mladých, ktorí stále dodržiavajú sviatky,“ vraví Ondzik. Postupne však pridávali aj iné – nedalo sa inak.

„Doteraz sa ozývajú ďalší a pýtajú sa, prečo sme neboli aj u nich,“ hovorí. A pritom boli najprv miestni obyvatelia veľmi nedôverčiví, mysleli si, že ich fotografi ukážu v nelichotivom svetle. Dôveru si získali až výstavami v krčmách a kultúrnych domoch.

„Na vernisáž tej prvej v Ruskom Potoku neprišiel nikto. Hovorili, že nás nechcú rušiť, ale fotky si napokon všetci dobre pozreli a začali nám veriť,“ hovorí Ondzik a priznáva, že uvažovali aj nad tým, že ešte niektoré konkrétne miesta a ľudí odfotia, aby bola kniha Rusíni kompletná.

Nedá sa všetko

Nie je to encyklopédia, kde nájdete každú osobnosť či miesto hlásiace sa či patriace k Rusínom. Okrem fotografií, odvíjajúcich sa v tesnom spojení s prírodným a cirkevným cyklom, sú tu však aj texty.

Peter Švorc píše podrobne o histórii rusínskeho obyvateľstva u nás v náboženských a politických súvislostiach, Oľga Glosíková o ich kultúre, teoretik umenia Aurel Hrabušický o obsahu a forme fotografií. Na ich výbere a celkovej úprave knihy sa podieľal grafický dizajnér Boris Meluš.

Výsledkom je skutočne výnimočný dokument o ľuďoch, miestach a o čase, ktorý nikde nestojí, hoci sa to tak na prvý pohľad môže zdať.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 17 590
  2. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 6 936
  3. Moskva alebo Petrohrad? 6 097
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 3 304
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 395
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 887
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 847
  8. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 827
  9. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 737
  10. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 433

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.

Neprehliadnite tiež

Šéf Fondu na podporu umenia: Odborníkov je málo, bojujeme s konfliktom záujmov

Prioritami pre fond na nasledujúci rok sú národné výročia. Stanovilo to ministerstvo.

ROZHOVOR

Viliam Klimáček: Musel som prekonať Dubčekovu auru dobráka

Bol mužom minulosti. Film o ňom sa pýta, prečo ho všetci milovali.

Na hymnu Nežnej revolúcie chce Ivo Hoffman zabudnúť. Napísal jej opačnú verziu

Už desať rokov nehral na gitare, spoločnosť ho sklamala.

Chceli hymnickú pieseň, v ktorej bude slovo Rosa

Pustite si najväčšie hity pesničkára Wabiho Daněka.