Slepý americký gitarista bol vzorom pre niekoľko generácií tradičných pesničkárov.
S tým priezviskom sa preslávili v Amerike dvaja výborní gitaristi. Neboli rodina a každý hral trochu inú hudbu – Johnny „Guitar“ Watson vychádzal z blues, Doc Watson (3. 3. 1923 - 29. 5. 2012) z folku a country. Toho druhého objavila nová generácia pesničkárov začiatkom 60. rokoch a stala sa z neho legenda americkej tradičnej hudby.
Doc Watson to v živote nemal ľahké. Už ako malé dieťa stratil zrak a jeho syn Merle ako 36-ročný zomrel pod traktorom na rodinnej farme.
Jeho životom bola hudba. Hltal ju z rozhlasu, počúval nahrávky a za prvé peniaze z brigády si kúpil gitaru. Nebol typickým sólistom, z čoho pochádzala aj prezývka odkazujúca na neodmysliteľného pomocníka Sherlocka Holmesa.
Svoj povestný „flatpicking“ štýl vymyslel, keď musel prísť na to, ako v kapele hrajúcej na tancovačkách nahradiť huslistu. Starší muzikanti ho rýchlo začali rešpektovať, mladší obdivovali jeho techniku a obrovskú znalosť tradičných melódií.
Získal sedem Grammy a veľa rôznych cien. Za najcennejšie nahrávky sa považujú duetá s Chetom Atkinsom a dlhoročná spolupráca so synom. Po jeho predčasnej smrti založil festival s jeho menom, ktorý sa stal jednou z najväčších prehliadok tradičnej akustickej hudby na svete.
Autor: Oliver Rehár
