diteľneniu sa v európskom, ale aj širšom kontexte.
K pravidelne organizovaným bienále, ktoré obvykle nesú meno svojho mesta (Pražské Bienále, Benátske Bienále, Bienále Sao Paolo) už viac rokov dominuje nomádske bienále európskeho umenia – Manifesta - ktorá sa koná tento krát v belgickom Genku. Na rozdiel od minulých ročníkov sa tohtoročná Manifesta rozprestiera na jedinom mieste – v pamiatkovo chránenej banskej budove postavenej v štýle Art Deco v 20. rokoch minulého storočia.
Prvý ale pravdepodobne aj výsledný dojem z Manifesty bude, že ste na výstave videli príliš veľa uhlia. Kurátori (Cuauhtémoc Medina, Dawn Ades, Katerina Gregos) v dvoch sekciach „Vek uhlia“ a „17 ton“ tematizovali genius loci daného priestoru a baníckeho regiónu. Kurátori sa prekvapivo chopili role umelcov a na jednom poschodí vytvorili muzeálnu inštaláciu sami. Študentsky pôsobiacu inštaláciu druhého poschodia nezachraňujú ani veľdiela moderného umenia: 1200 vriec s uhlím podľa Marcela Duchampa od Raoula Ubaca, kôpky uhlia s nemeckou zástavou od Marcela Broodthaersa, ani minimalistických 16 ton uhlia od Richarda Longa.
V prípade podujatia ako Manifesta, by sa očakávala okrem „zhromaždenia“ kvalitných diel aj radikálnejšia klasifikácia, alebo experimentálnejší kurátorský postoj k danej téme. Najvýraznejšie pôsobí tretia sekcia - Poetics of Restructuring, ktorá pracuje so sociálnym postavením človeka v spoločnosti. Z inštalácii najpresvedčivejšie pôsobí profesionálna filmová produkcia dialógov Karla Maxa Kruegera od Nicoline van Harskamp, remaky známych svetových odevných značiek španielskeho umelca Jota Izquierto, a dva soundartové projekty - wendersovsky postávajúci baníci spievajúci symfóniu zloženú zo zvukov z bane (Mikhail Karikis a Uriel Orlow), alebo Nemanja Cvijanovic a jeho hracia skrinka, mikrofónmi a reproduktormi prerastajúca celú budovu.
Manifesta sa okrem hlavnej budovy budovy rozprestiera až na ďalších 98 paralelných podujatiach, na ktorých sa môžete stretnúť aj so slovenskými umelcami: Magdou Stanovou, Stanom Masárom, Borisom Sirkom, Andrásom Csefalvayom a Richardom Fajnorom. Ak súčasnému umeniu nefandíte, nezúfajte. Vzdelávacie programy sú dnes všade vo svete neoddeliteľnou súčasťou výstav a Manifesta 9 práve do komunikácie s divákom investovala nemalé prostriedky. Presvedčiť sa o tom môžete v Genku do 30. septembra.
Autor: Juraj Čarný, autor je prezident Slovenskej sekcie AICA, šéfredaktor časopisu Flash Art CZ/SK
