Disneyho animovaná klasika naďalej neohrozene zostáva najlepšou filmovou Snehulienkou.
Ak sa niekto podujme znovu spracovať celosvetovo známu a často filmovanú rozprávku, čakáme, že má aj iný dôvod než peniaze. Že má nápad. Že vie, ako to spraviť inak, po novom, lepšie. Alebo že sa o to aspoň pokúsi. V prípade filmu Snehulienka a lovec však zostávajú pohnútky tvorcov nejasné.
Mýtus nie je šot
V dlhometrážnom hranom filme debutujúci Rupert Sanders nezaprie tvorcu reklamných šotov, kde na pár sekúnd stačí nápadný dynamický obraz a slogan. Na rozprávača veľkých príbehov však ešte nedorástol. Jeho Snehulienka je zbytočne dlhá, stráca tempo i divácku atraktívnosť a akčné scény len omieľajú už sto ráz použité.
Režisér neskrývane vykráda všetko, čo v žánri fantasy uspelo: Ridleyho Scotta (Legenda, Kráľovstvo nebeské, Robin Hood), Nekonečný príbeh, Pána prsteňov, Ospalú dieru, Avatar, Bessonovu Johanku z Arku, Faunov labyrint a Bratov Grimmovcov Terryho Gilliama.
Celým filmom sa vinú aj odkazy na kreslenú Snehulienku a sedem trpaslíkov Walta Disneyho z roku 1937. Chýbať nebude ani jabĺčko, tanec s trpaslíkmi a pesnička Haj-hou!
Preplnená prázdnota
Čím sú vizuálna stránka kameramana Greiga Frasera a výtvarníka Davida Warrena spolu s hudbou Jamesa Newtona Howarda pôsobivejšie a ohromujúcejšie, tým je príbeh prázdnejší. A to nielen v ďalších plánoch, v ktorých skutočné rozprávky, legendy a mýty nesú dostatok významov, podtextov, vzťahov, náznakov i emócií.
Prázdna je aj ústredná dejová línia. Právoplatná dedička trónu sa bráni zlej kráľovnej – macoche – čarodejnici. Namiesto krásneho princa je tu rozpačitý kniežací syn. A lovec, ktorý si vyslúžil miesto aj v názve? O tom sa dozvieme len to, že nemá charizmu, čaro ani drive. Motivácia väčšiny postáv je nezreteľná.
Scenáristi namiesto toho, aby sa sústredili na ústredné postavy, pridávajú nové nadbytočné prvky, bez ktorých by sa príbeh pokojne zaobišiel: zženšteného brata zlej kráľovnej, zjazvené ženy z rybárskej osady, trolla spod mosta, víly, čarovného jeleňa – pána lesa… Ako keby cieľom filmu bolo vŕšiť bez ladu a skladu jednu atrakciu na druhú, len aby si divák neuvedomil všetku tú umelosť a prázdnotu. Chýba humor i vtip, jednotiaca línia, súlad – a vlastne i atmosféra.
Len krásne obrázky
Film je pritom neobyčajne silný v obsadení. Charlize Theron ako čarodejnica Ravenna je démonicky podmanivá, naštylizovaná do sugestívnych obrazov. No odpovedí na otázky, odkiaľ sa vzala a o čo jej ide, sa nedočkáme. Kristen Stewart sa ako Snehulienka mení na krásavicu postupne, ako dozrieva na silnú samostatnú ženu. Obe herečky vyťažili maximum z toho mála, čo im scenár poskytol. Všetky vedľajšie, prevažne mužské postavy sú na tom oveľa horšie. Výslednému dojmu nijako nepomáha slabý český dabing.
Film Snehulienka a lovec starý známy príbeh ozvláštňuje len vizuálne. A aj to len citáciami z lepších filmov.
