RECENZIA/DIVADLO
Lars von Trier: Kto je tu riaditeľ?
Divadlo Andreja Bagara Nitra
Preklad: Milan Žitný
Dramaturgia: Daniel Majling
Réžia: Ján Luterán
Hrajú: Martin Šalacha, Peter Oszlík, Juraj Ďuriš, Martin Fratrič, Martin Nahálka, Marián Viskup a ďalší
Premiéra: 1. júna 2012
Film Larsa von Triera Kto je tu riaditeľ? propagovali zdôrazňovaním paradoxu, že režisér zaoberajúci sa veľkými otázkami bytia sa odrazu pustil do komédie. Ani jeho miniatúra z prostredia IT biznisu však nezostala bez filozofického presahu.
Kto nás to vlastne riadi? Prečo sa tak radi schovávame za autority či za systém? K čomu všetkému sa vieme zapredať, len aby sme uspokojili márnivosť? V centre diania je herec, ktorý sa dá najať na post šéfa, aby za toho reálneho urobil špinavú robotu.
Téma herca, ktorý sa stotožnil so svojou úlohou, nie je nová, často sa však podobné príbehy končia tak, že sa dá herec pre pocit autenticity zabiť. V tomto prípade herec dáva prednosť umeniu – teda svojmu vlastnému.
V Nitre dali sympaticky priestor mladým, oslovili aj generačne spriazneného režiséra Jána Luterána, výsledok však zostal trochu na školskej úrovni. Nenadarmo nás v závere upozornili, že sme nemali očakávať viac ani menej, ako sme dostali.
Scéna Michala Lošonského obetovala estetiku funkčnosti. Aj kostýmy sú trochu mätúce – šéf IT firmy dostal jemne bohémsky imidž, vierohodnosť herca Kristoffera nabúral už jeho staromódny oblek, ktorému Martin Šalacha akoby prispôsobil aj herectvo a priveľmi divadelne prehrával. Peter Oszlík dal síce skutočnému šéfovi decentnejší výraz, ale tiež sa nepodarilo celkom vykresliť celý oblúk premeny jeho postavy.
Ostatní členovia IT teamu boli viac či menej vydarenými figúrkami. Najvýraznejší bol islandský partner Finnur Juraja Ďuriša, z islandčiny ho kongeniálne prekladal Martin Fratrič. Nitriansky tím oživila Gabriela Marcinková ako právnička Kisser.
Portrét Larsa von Triera sa v jednej chvíli objaví na scéne v smútočnom rámčeku, namiesto bývalého pracovníka, ktorý si po vyhodení z firmy vzal život. Nedá sa povedať, že by inscenácia poetiku známeho filmového režiséra celkom zabila, ale ani jej nedala nový divadelný život. Práve takýto text pritom volal po inej komike, než aká sa v divadle ponúka už od Moliéra.
