Má tridsaťsedem rokov a na rôzne nástroje hrá viac ako pätnásť. Narodil sa na východnom pobreží Ameriky, nahrávať odišiel na západné, no v jeho pesničkách počuť všetko – šum vysokých pínií Severnej Karolíny, ostré slnko Kalifornie aj tie dlhé kilometre medzi nimi.
Spolupracoval už s množstvom vynikajúcich hudobníkov, ale vlastný album urobil Jonathan Wilson až vlani. Nazval ho Gentle Spirit a rovnomennou skladbou sa aj celý začína. Keď sa skončí, musíte si ho pustiť ešte raz a potom znova a znova. A možno ani potom nie je celkom jasné, čím to je, že jeho skladby sú také „iné“.
Gentle Spirit je trochu omamný, ale nie je to žiaden dream pop, ktorý po krátkom čase vyšumí ako nič. Pomaly sa svojimi slovami a prvkami folku, country či psychedelického rocku dostáva tam, kde chce byť. Chce, aby poslucháč načúval jeho slovám o daždi, o stromoch, o cykle prírody a smiešnych žabomyších vojnách, ktoré nás zbytočne ťažia. Hovorí o pomalosti a precíznosti, s ktorými by sme mali posudzovať, čo je a čo nie je dôležité, ale nikoho nenapomína, iba hovorí, čím sám žije.
Celý album nahral na analóg vo svojom malom štúdiu a má sa podľa jeho slov počúvať na vinyle, lebo len vtedy je zvuk živý. A ešte na koncertoch – tie má počas celého mesiaca aj v Európe, škoda, že najbližšie až v Nemecku.
