Remake slávnej Gombíkovej vojny nesklame, otázka je, či ho bolo nutné nakrútiť.
Ak by bola snímka scenáristu a režiséra Christopha Barratiera pôvodným dielom, právom by si zaslúžila obdiv a uznanie. No pretože ide len o ďalšie spracovanie známej literárnej predlohy, kritériá i očakávania sú iné. Veľa na tom nezmení skutočnosť, že Barratier film nazval Nová gombíková vojna a že väčšina publika nepozná knihu ani slávny film z roku 1962.
Román Louisa Pergauda sa krátko po vydaní v roku 1912 stal bestselerom. Živým jazykom vyrozprávané príbehy znepriatelených skupín chlapcov zo susedných mestečiek sa odohrávajú na sklonku belle epoque, éry secesie, šansónov a viery v ľudské sily. No už onedlho vysvitlo, že román bol predtuchou iného, oveľa väčšieho konfliktu, v ktorom sa už korisťou nestávali gombičky.
Mnohí v knihe našli aj paralely s alegorickým románom Williama Goldinga Pán múch (1954), skúmajúcim skryté korene zla v človeku. Predovšetkým však ide o príjemný, smutno-smiešny príbeh, ktorý ponúka mnohoraké vysvetlenia podľa úrovne konkrétneho čitateľa.
Najznámejšia filmová adaptácia Gombíkovej vojny prenikla aj za železnú oponu a hlboko ovplyvnila malých i veľkých divákov aj v Československu. Viaceré výroky z nej zľudoveli.
Christophe Barratier tentoraz preniesol Pergaudov román do oblasti pétainovského neokupovaného Francúzska na sklonku 2. svetovej vojny (1944), ale trošku umelo a nasilu jedným z ústredných motívov spravil domácich francúzskych nacistov a prenasledovanie Židov.
Barratier sa preslávil komediálnou drámou Slávici v klietke (2004) a drámou Paríž 36 (2008). Podobne ako v Gombíkovej vojne sa v nich vracia do minulosti, ktorú štylizuje v znamení nostalgie s nádychom humoru, ale i drámy. Podstatnú rolu v oboch filmoch hrajú chlapci – nezbedníci z okraja spoločnosti.
Barratier aj v novom filme pracuje so svojimi stálymi hercami (Kad Merad, Gérard Jugnot), naplno využíva i danosti a schopnosti modelky Laetitie Casta. Je odborníkom na prácu s detskými hercami, ktorí podávajú vyvážené výkony na pomedzí realistických charakterov a milých figúrok. Kamera Jeana Poissona sa nesie v duchu slnkom pozláteného sentimentu.
Sotva možno vybrať vhodnejšieho filmára na remake Gombíkovej vojny, ako je Christophe Barratier. To však, pravdaže, nie je odpoveď na otázku, či bolo nevyhnutné filmovať ju znova.
