Ikonou československých pivárov najmä v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia bol pivný krígeľ s op-artovými kruhmi. V apríli tohto roku oslávil svoje štyridsiate narodeniny.
Známy krígeľ z masívneho skla síce prežil revolúciu a v deväťdesiatych rokoch minulého storočia do neho krčmári ešte občas čapovali pivo, no dnes ho môžete obdivovať už iba na polici medzi pohármi štamgastov či v zbierkach retronadšencov. Inak to bolo v časoch jeho uvedenia na trh.
Pivo z krígľa s „guľami“ pil Václav Havel, keď 1. novembra 1975 sedel v krčme v Horných Počerniciach a tlieskal nelegálnej premiére svojej hry Žebrácká opera, ktorú pre neho zinscenovali jeho kamaráti. A dva roky predtým svoju radosť z knihy Nežný barbar zapíjal Bohumil Hrabal. Do rovnakého pohára mu v jeho obľúbenej krčme U zlatého tygra načapovali pivo s penou tuhou ako smotana, ako zvykol hovoriť.
Pražské gule
Oficiálny názov známeho krígľa je Sklenice s uchem č. 13321. Autorom pollitrového aj trojdecového variantu pivného pohára je český sklodizajnér Jiří Brabec. Podľa jeho návrhov sa od apríla roku 1972 tento vzor vyrábal v Dubí, Rudolfovej hute. Hoci polomatný povrch pohára vyzerá ako ručne fúkané sklo s výbrusmi, išlo o výlisok z plnoautomatizovanej výroby.
Op-artové kruhy na krígľoch však neboli jediné, ktoré turisti v Československu mohli obdivovať. Mnohí si dokonca mysleli, že práve obloženie stien miestneho metra – napríklad v staniciach Muzeum či Můstek – bolo inšpiráciou pre výtvarníka Brabca. Omyl. Keďže pražské metro bolo otvorené až 9. mája 1974, ide pravdepodobne len o ďalšie využitie dobového módneho dekoratívneho prvku.
Autorom Sklenice s uchem č. 13321 je sklodizajnér Jiří Brabec, vyrábal sa od roku 1972 a popíjalo sa z neho v celom Československu. FOTO: GABRIEL KUCHTA - SME
Rybár so slabosťou pre ženy
O autorovi návrhov známeho pollitráka sa toho vie pomerne málo. Jiří Brabec (*1. 2. 1933 Praha, † 3. 2. 2005 Ivančice) bol priemyselný dizajnér skla pre každodenné použitie. Okrem pivných pohárov sú známe jeho zaváracie poháre Omnia či poháriky na detské výživy a k Brabcovým dizajnom patria aj päťlitrové fľaše na uhorky.
Po ukončení Turnovskej umelecko-priemyselnej školy mladý Jiří pokračoval v štúdiu na Vysokej škole umeleckého priemyslu v ateliéri profesora Štipla a akademického sochára Josefa Soukupa. Spolu s ďalšími nadanými spolužiakmi patril medzi mladých umelcov, ktorí začiatkom šesťdesiatych rokov vytvorili úplne novú koncepciu československého lisovaného skla.
Po krátkom pedagogickom pôsobení nastúpil Jiří Brabec ako výtvarník do novo zrekonštruovaných sklární Moravia v Moravskom Kyjove. Po uplynutí dvoch rokov napokon natrvalo zakotvil v sklárňach v Rosiciach pri Brne, pre ktoré vytvoril vyše dvesto vzorov. Podľa slov jeho manželky to bol mierny a pomerne nenápadný človek.
Medzi jeho záľuby patrilo rybárčenie a netajil sa ani slabosťou pre krásne a zaujímavé ženy. Výrobky, ktoré vznikli podľa jeho návrhov, sú dodnes žiadaným artiklom zberateľov nadchýnajúcich sa tvorbou českých sklodizajnérov sedemdesiatych rokov.
