Klasik žánru sci-fi, ktorý nemal rád toto označenie, zomrel ráno v Los Angeles vo veku 91 rokov.
"Umenie nás nemôže, hoci by sme si to priali, uchrániť pred vojnami, chudobou, závisťou, chamtivosťou, starobou či smrťou, ale môže nám uprostred toho všetkého byť oporou," povedal raz Ray Bradbury a celý život sa to usiloval naplniť.
Slávny americký spisovateľ zomrel, smutnú informáciu potvrdila jeho rodina.
Knihy a knižnice
Dožil sa vysokého veku a mohol tak sledovať, ako sa napĺňajú či rozpadajú prognózy a vízie z jeho kníh. Napríklad zbierka poviedok Marťanská kronika (1950), jedno z prvých diel, ktorými sa preslávil je zasadené do rokov 1999-2053.
Najviac ľudí ho pozná vďaka novele 451 stupňov Fahrenheita (1953), mrazivo utopického príbehu o hektickej dobe, v ktorej ľudia nemajú čas ani chuť čítať. Záujem o literatúru upadá, ľudia sa chcú už len baviť. Knihy sú oficiálne zakázané a ničené. Hlavným hrdinom je požiarnik Ray Montag, ktorý sa vzbúri sa proti systému a spolu s niekoľkými vzdelancami sa snaží zachrániť civilizáciu.
Kniha bola preložená do takmer všetkých svetových jazykov, v Československu sa na jednom z prvých prekladov podieľal Josef Škvorecký. V roku 1966 ju sfilmoval slávny francúzsky režisér François Truffaut.
Pozrite si trailer k filmu Fahrenheit 451.
"Vychovali ma knižnice. Neverím na vysoké školy a univerzity," tvrdil jeden z najvplyvnejších spisovateľov 20. storočia. "Dokončil som strednú v období krízy 30. rokov, nemali sme žiadne peniaze a nemohol som študovať ďalej. Tak som chodil do knižnice tri dni v týždni, desať rokov". Literatúru hltal už od detstva, k písaniu ho nabádala už jeho teta, ktorá mu čítala knihy autorov ako Verne, Wells či Burroughs.
Okrem písania miloval aj čary, nechýbalo veľa a mohol sa stať profesionálnym kúzelníkom. Aj tu bola rodinná stopa - medzi jeho predkami bola Marie Bradburyová, ktorú odsúdili ako čarodejnicu v Saleme v štáte Massachusetts v roku 1692.
Žil budúcnosťou, nie prítomnosťou
Napísal vyše tridsať knih, 600 poviedok, ale aj básne, eseje či divadelné hry. Vždy sa však ohradzoval, keď ho škatuľkovali ako sci-fi autora: „Napísal som iba jednu sci-fi knihu - 451 stupňov Fahrenheita a tá je tiež založená na realite. Science fiction je zobrazenie reálna. Fantasy je zobrazenie neskutočného. Takže moja Marťanská kronika nie je science fiction, je to fantázia. To by sa nemohlo stať, chápete? To je dôvod, prečo tu bude dlho: je to grécky mýtus a mýty sa udržia stáročia.“
Autor, ktorý tak rád fantazíroval o budúcnosti a technických vynálezoch sa v reálnom praktickom živote cítil stratený. Bál sa cestovať lietadlom, nikdy si neurobil vodičský preukaz, neznášal počítače a tvrdil, že nevie ani vymeniť žiarovku. Keď mu pred pár rokmi ponúkali zverejniť na internete niektoré jeho diela vyhlásil: "Do čerta s vami, aj s celým tým internetom".
V roku 1947 mal svadbu v Los Angeles, kde žil už od svojich trinástich rokov. So svojou manželkou tam prežil celý život (zomrela v roku 2003). Vo svojom dome vychovali štyri dcéry a niekoľko generácií mačiek. Uvidíme, či sa majiteľovi hviezdy na chodníku slávy splní jedno z jeho posledných prianí - chcel, aby jeho popol vyniesli na Mars.
Autor: kul
