Môže to byť tým, že štúdiá nedovolili Scottovi nakrútiť film tak, ako si predstavoval.
Samotný vznik Promethea znie ako filmový príbeh. Ridley Scott dlho odmietal možnosť, že by sa vrátil k svojmu slávnemu Votrelcovi, nanajvýš pripúšťal, že by bol len producentom takého projektu. Štúdiá však trvali na tom, že režírovať musí Scott.
Scenár Jona Spaihtsa chcel Scott realizovať ako neprístupný mládeži do 18 rokov a s rozpočtom 250 miliónov dolárov. Štúdiá nakoniec presadili výrazne nižší rozpočet (okolo 130 miliónov) aj prístupnosť pre mládež pod sedemnásť rokov v sprievode rodičov. Najali scenáristu Damona Lindelofa, podpísaného pod predlohou prepadáku Kovboji a votrelci, ktorý sa stal aj spoluproducentom, aby Spaihtsov scenár prepísal.
Je teda zrejmé, že Prometheus, ktorý vidíme v kine, je celkom iný film ako ten, ktorý vznikal a utváral sa v hlave Ridleyho Scotta.
Možno tu kdesi došlo k tomu, že hrdinovia Promethea sú ako hlupáci bez pudu sebazáchovy, správajú sa detinsky, nerozumne, nelogicky, neodôvodnene. Na niečo také sme u puntičkárskeho Scotta neboli zvyknutí.
Dänikenova filozofia
A čo teda vlastne vidíme? To je otázka, ktorou sa budú fanúšikovia i kritici zaoberať ešte dlho. Scott sa totiž rozhodol, že nebude Prometheom nič uzatvárať, objasňovať či vysvetľovať. Práve naopak – kladie ďalšie znepokojujúce otázky.
Na sklonku nášho storočia financuje miliardár nad hrobom Peter Weyland výskumný let k cudzej hviezdnej sústave. Zdanlivo len preto, lebo výskumy dvojice archeológov poukazujú na to, že Erich von Däniken mal pravdu a ľudskú rasu v minulosti navštevovali mimozemšťania. Okrem extrémne naivných archeológov posádku tvorí odmeraná Weylandova zástupkyňa, android David, čierny kapitán Janek a ďalší.
Postupne vysvitá, že nie každý sa stotožňuje s naivným nadšením archeológov, hoci režisér nám motívy konania androidov, ľudí ani mimozemšťanov nijako nevysvetľuje. To, čo sa začína ako veľkolepé vesmírne dobrodružstvo so silným filozofickým podtónom, sa po pristátí na cudzej planéte zmení na béčkovú vyvražďovačku, ktorá občas dokonca pripomína aj Indianu Jonesa 4.
Kubrick bol posledný
Príjemné je, že Scott skladá poklonu Stanleymu Kubrickovi a jeho veľkofilmu 2001: Vesmírna odysea tým, že varíruje viacero jeho motívov. Kubrick bol jedným z posledných tvorcov veľkých filmov, ktorý odporoval štúdiám a mal svoje filmy pod kontrolou – čo, ako sa teraz presvedčil Scott na vlastnej koži, je už dnes úplne nemysliteľné.
V Prometheovi veľa preberá z Blade Runnera, filmu, ktorý nakrútil v roku 1982. Predovšetkým premýšľanie o vzťahoch stvoriteľa a jeho stvorení. V zmysle človek – android aj nadčlovek – človek či otec – potomok.
Výtvarné návrhy, výprava i kamera sú na štandardne vysokej úrovni, ktorá je pre Ridleyho Scotta príznačná. Herci – keď na to majú priestor – zaujmú solídnymi výkonmi. Najviac Michael Fassbender v role androida Davida a Charlize Theron čoby Meredith Vickers. Noomi Rapace ako archeologička Elizabeth Shaw zostala len akčnou hrdinkou metajúcou saltá zopár minút po vážnej operácii.
Kde je tretí rozmer?
Škoda aj rozhodnutia uvádzať film v 3D. Odohráva sa v tme a pološere, polarizačné okuliare ho oberajú o posledné zvyšky svetla. Stereoskopický efekt je nevýrazný, Scott nepracuje s dramaturgiou tretieho rozmeru, 3D pre jeho film nie je podstatné. Slúži len ako zámienka na vyberanie vyššieho vstupného.
Napriek výčitkám, ktoré sa na film hrnú zo všetkých strán, treba Scottovi priznať dokonale a na vysokej úrovni zvládnuté remeslo. Musíme veriť, že v honbe za čo najvyššími ziskami filmové štúdiá Fox časom na video (a možnože aj do kín) uvoľnia i režisérsku verziu Promethea a všetci, ktorí sú ním teraz právom sklamaní, sa predsa len dočkajú satisfakcie.
Vrcholy a pády
Súperi (1977)
Za tento film z napoleonských čias získal Ridley Scott na festivale v Cannes cenu pre najlepšieho debutanta. Vo svojej kariére sa často vracal k historickým témam, no nie vždy úspešne. Aj podľa najnovších správ sa zdá, že aj teraz na jednej potichu pracuje. Vraj sfilmuje biblický príbeh o Mojžišovi.
Votrelec (1979)
Existuje vôbec niekto, kto nevidel ani jeden diel tejto kultovej ságy? Ako to už býva, najlepšia časť je tá úvodná. Márny súboj posádky vesmírnej lode s majorkou Ripleyovou (výborná Sigourney Weaverová) so zúrivým živým suvenírom z inej planéty. Klasika a dôkaz, že scifi môže byť zároveň aj hororom.
Blade Runner (1982)
Filmov, ktoré sa dajú pozerať po tridsiatich rokoch od svojho vzniku, je dosť. Ak sa však bavíme o scifi, nadčasových diel je veľmi málo. Fascinujúca atmosféra, skvelí Harrison Ford a Rutger Hauer, znepokojujúce metafory a otázky na tému ľudia a roboty. Sám režisér sa naplno hlási iba k verzii Director's Cut.
Gladiátor (2000)
Keď nakrútil k výročiu objavenia Ameriky vysokorozpočtový film 1492: Dobytie raja, veľa divákov sa do kina nenahrnulo. Jeho kariéra potom ožila veľkofilmom Gladiátor s témou pomsty. Nasledovalo päť Oscarov: za najlepší film, kostýmy, špeciálne efekty, zvuk a jeden získal Russell Crowe za hlavnú úlohu.
Čierny jastrab zostrelený (2001)
Scottov posledný veľký úspech a jeden z najlepších vojnových filmov vôbec. Mrazivo realisticky nakrútená operácia elitného amerického komanda uprostred občianskej vojny v Somálsku, ktorá sa začne komplikovať. Úžasne vybudované napätie aj efekty, výborný casting.
Kráľovstvo nebeské,
Robin Hood (2005, 2010)
Historický film Kráľovstvo nebeské o krížových výpravách vyzeral ešte ako štandardne nezaujímavý film. Ale po tom, čo do kín prišiel Robin Hood, to už so Scottom začalo vyzerať kriticky. Aj organizátori festivalu v Cannes sa museli hanbiť, že ho vybrali za otvárací film.
(her, kk)
Ridley Scott nič nenašiel
To, že sa režisér Blade Runnera a Votrelca vrátil k žánru scifi, vzbudzovalo nádeje.
Niekoľko rokov nenakrútil Ridley Scott dobrý film a predsa je celosvetová premiéra jeho filmu Prometheus jednou z najväčších udalostí v kinách.
Anglický režisér začínal v roku 1977 filmom The Duellists (Súperi) o dvoch vojakoch z napoleonskej armády, ktorí sa na smrť pourážali, a na festivale v Cannes zaň dostal cenu pre najlepšieho debutanta. K historickým témam sa často vracal, ale nie vždy úspešne. Gladiátor ešte získal Oscara, ale filmy Kráľovstvo nebeské s Jeremym Ironsom a Robin Hood s Russellom Crowom boli veľkým sklamaním.
Našťastie, Scott si už dávno zabezpečil uznanie, viacmenej doživotné, za to, že nakrútil dva existenciálne scifi filmy – v roku 1979 Votrelca a v roku 1982 Blade Runnera.
„Ďalší scifi film som preto tak dávno nenakrútil, lebo som bol zaneprázdnený objavovaním iných žánrov. Úprimne povedané, nenarazil som pri tom na nič hodnotné, originálne a silné. V tomto filme sa spájajú všetky tri veci,“ hovorí o Prometheovi.
To, že kritici nemajú rovnaký názor, vyplýva práve z jeho postavenia vo svete filmu. Väčšinou uznávajú, že Prometheus je výborne remeselne nakrútený, ale nevidia v ňom také napätie, nepokoj, tajomstvo ani rozvíjanie mytológie, aké by sa od režiséra Votrelca a Blade Runnera čakalo. Napriek tomu je zrejmé, že aj ďalší film Ridleyho Scotta bude rovnako očakávaný. Pretože Prometheus je taký jednoznačne nedopovedaný, že bude musieť nakrútiť minimálne jedno pokračovanie.
(kk)
