Počúvať pesničky Deža Ursinyho naživo v podaní jeho syna je zážitok.
Zavriete oči, počujete ho. Otvoríte ich, vidíte ho. Na podobnosti otca so synom nie je nič neuveriteľné. Zaujímavé to začína byť, až keď si uvedomíte, že dosť detí slávnych rodičov si síce trúflo robiť to isté, čo oni, ale Jakub Ursiny je asi jediný, kto to spravil takmer jedna k jednej.
Zatiaľ najďalej zašiel Dhani Harrison, keď zorganizoval večer s názvom Concert For George. Ostatní juniori občas zaspievali jednu-dve pesničky, projekt Kubo Ursiny & Provisorium je však špeciálny.
Kto, keď nie on?
„Odkaz je jeden / a synov je veľa,“ spieval Andrej Šeban v pesničke, ktorá zaznela na koncerte v Bratislave v máji 2000, päť rokov po smrti Deža Ursinyho. Jeho hudbu vtedy hrali aj skupiny Fermata, Le Payaco a Sinker. Každá trochu inak a iné pesničky.
Jakub Ursiny sa tam skloňoval iba v Šebanovom texte. O dekádu sa rozhodol postaviť na pódium. Podobnosť hlasu aj výzoru je jasná, ale spievať otcove piesne je zložitejšie rozhodnutie, než sa môže zdať. Tá hudba je veľmi osobitá – zvláštne klenuté melódie a sledy akordov, silné sóla, texty nabité metaforami.
Dežo Ursiny ju nahrával s najlepšími muzikantmi, takže už len zopakovať to je oveľa náročnejšie než urobiť coververziu. Koncerty však, žiaľ, nehrával často a kto iný má teraz právo hrať tú hudbu, ak nie jeho vlastný syn?
Nič nám nebráni hrať otcove piesne - prečítajte si rozhovor s Jakubom Ursinym.
Stále bližšie
„Ďakujeme všetkým, ktorí veria, že ide o dobrý úmysel,“ povedal na záver štvrtkového večera v bratislavskom MMC klube Jakub Ursiny a znelo to úprimne. Ale ešte dôležitejšie je, že úprimne a dosť autenticky znie samotná hudba.
Sedemčlenná kapela s novým bubeníkom Michalom Lašánom (ex-Noisecut) k originálom pristúpila s veľkým rešpektom a snahou urobiť čo najvernejšiu kópiu, vrátane používania starej hnedej Dežovej gibsonky. Niekoľko koncertov už odohrali a s každým ďalším sa dostávajú bližšie k originálu.
Samozrejme, zahrať to úplne tak ako kedysi by dnes asi nedokázal ani Dežo Ursiny (hoci sám zvykol trvať na tom, aby koncerty čo najviac zneli ako albumy). Pri pozornom počúvaní zaregistrujete, že bicie a basové linky sú trochu zjednodušené, skalní fanúšikovia si zase všimnú, že husľové party prebral saxofón. Klávesista Valér Miko pôsobí ako kapelník, pôvodné party Jara Filipa má dôkladne napočúvané, zároveň ich nenápadne a veľmi muzikálne rozohráva.
Sám sebou
Základ programu tvoria posledné albumy Príbeh (ten sedemčlenná zostava prehrala takmer celý) a Ten istý tanec, potom prídu dve skladby z Modrého vrchu a pesnička Tisíc izieb z albumu Zelená. Krásna balada sa začala vo výrazne pomalšom tempe a zdalo sa, že to muzikanti nemôžu zvládnuť. Zvládli a keď ako prekvapenie vytiahli skladbu Modrý vrch, prišiel vrchol večera.
Všetko, samozrejme, stojí a padá na speve. Jakub Ursiny sa do hudby chvíľu dostával, no už v tretej skladbe Hovor mi do ucha to zaiskrilo. Zrazu máte pred sebou Deža. Pôvodné frázovanie je však náročné, spev si vyžaduje veľkú koncentráciu a každé drobné zaváhanie je hneď počuť. Sila hudby a neuveriteľnosť faktu, že nesedíte v obývačke pri prehrávači, ale stojíte pod pódiom, z ktorého prichádza takmer identický zvuk, však nakoniec v celkovom dojme prevážia.
Naozaj nejde o žiadnu umelú záležitosť ani o priživovanie sa na slávnom otcovi. Jakub Ursiny už s Teatrom Fatal dokázal, že vie na pódiu stáť sám za seba. Kým je dosť ľudí zvedavých na tento projekt, bola by škoda stopnúť ho.
