God Save The Queen hrá teraz Neil Young – na albume Americana.
Už niekoľko rokov sa americká vláda pravidelne ozýva Neilovi Youngovi a ponúka mu americké občianstvo. Odpoveď počúva stále rovnakú, Young si chce ponechať kanadské. Ale Spojeným štátom urobil inú službu - vytiahol populárne americké tradicionály, upravil ich, vyhodil z nich bendžo a spravil z nich rock. So svojou starou kapelou Crazy Horse ich nahral na nový album. Jemne ironický názov Americana nie je náhodný.
Pieseň na 4. júla
Tieto ľudové piesne prenikli tiež do Kanady, takže v škole ich musel spievať aj Young. Hoci sa v nich spievalo o láske, práci, vojne, osude, Bohu, učitelia ich vyťahovali ako skladby na rozveselenie. On však o ne v takej podobe neraz nemal záujem. Zašiel do archívov a hľadal ich pôvodnú, väčšinou drsnejšiu polohu. „Napríklad pieseň This Land Is Your Land vznikla ako protest song, neskôr ju Američania vyčistili, zjemnili a dodali šťastnú náladu,“ povedal Young pre rádio BBC.
„Do piesne Clementine som zas vrátil strofu, ktorú asi nevinné deti nemali v škole nikdy počuť: How I missed her, how I missed her, how I missed my Clementine. So I kissed her little sister, and forgot my Clementine.“ (Ako mi chýbala, ako mi chýbala, ako mi chýbala moja Clementine. Tak som pobozkal jej mladšiu sestru a zabudol na Clementine).
Do zoznamu rockovo nahraných tradicionálov na pohľad nepatrí ten posledný - God Save The Queen. Samozrejme, britskú hymnu musel každý školopovinný Kanaďan poznať naspamäť a Young hovorí, že aj nedávno sa mu stalo, že sa ráno zobudil a znela mu v hlave. Je zrejmé, že na album ju zaradil, aby plnila úlohu vtipnej skladby na rozlúčku. Zároveň však Američanom odporúča, aby si ju zaspievali 4. júla, keď budú oslavovať svoju nezávislosť.
Vždy sa vráti späť
Neil Young je vynikajúci gitarista a keď kritici hovoria, že má „neučesaný a nepredvídateľný štýl“, jeho spoluhráči chápu, čo tým myslia. Young pri svojich dlhých sólach zvykne unikať do iných, nepostihnuteľných svetov a mnohým sa môže zdať, že už nemá šancu vrátiť sa späť, k pôvodnej hudobnej linke. Hudobníci z Crazy Horse najlepšie vedia, že sa vždy, zo sekundy na sekundu, bezpečne vráti späť.
Vo svojej kariére založil veľa zoskupení podľa toho, k akému žánru sa chcel priblížiť, ale toto je jeho najstaršia a najbližšia skupina. Začal s ňou hrať po tom, ako v roku 1968 vystúpil z Buffalo Springfield. Oni si za ten čas zvykli na jeho hudobné výlety na koncertoch a pochopili, čo pri tom majú hrať.
Keď sa Young venoval iným projektom, nahrali pár albumov bez neho. Vždy sú však pripravení okamžite nastúpiť, keď zavolá. Pred vydaním Americany spolu nehrali deväť rokov, ale teraz už vraj majú pripravený dvojalbum s novými pesničkami.
Hudba v obývačke
Medzitým sa ich šéf venoval vývoju nového digitálnemu systému, ktorý dokáže na sto percent zreprodukovať všetko, čo hudobníci v štúdiu hrali. Young tvrdí, že na CD zostáva len pätnásť percent nahranej hudby, na mp3 dokonca len päť. „Jeden môj kamarát má doma úžasnú zvukovú aparatúru, akurát že ju napája na iPod,“ hovoril pre americké rádio NPR. „Prišiel som raz k nemu na návštevu a cvične som zapojil naše nové nahrávky. Až sa zľakol, že jeho obývačka vybuchne, toľko hudby v nej zrazu bolo.“
Album Americana zatiaľ vychádza aj na CD aj Blue Ray, ale Neil Young nabáda, aby sme si rockové verzie tradicionálov pustili po starom, teda na vinyle.
