Pohybová zložka novinky v SND je veľkorysá, ale pochopeniu filozofických otázok veľmi nepomáha.
Recenzia / Divadlo
Aristofanes: Oblaky
Činohra SND Bratislava
Preklad: Peter Lomnický. Dramaturgia: Martin Kubran. Scéna: Tom Ciller. Kostýmy: Marija Havran. Pohybová spolupráca: Stanislava Vlčeková, Jozef Vlk. Hudba: Petr Kofroň
Réžia: Martin Čičvák
Hrajú: Emil Horváth, Alexander Bárta, Marián Geišberg, Marián Labuda, Vladimír Obšil a ďalší
Premiéra 9. a 10. júnaAutor článku
Aristofanes v Oblakoch ukázal, ako ten, kto ovláda rétoriku, vie fakty prekrútiť vo svoj prospech. Ak sa teda naučíte šikovne argumentovať ako politik či právnik, je možné, že už nikdy nebudete musieť za žiadne svoje dlhy zaplatiť.
Tento pocit je nám stále blízky, a tak sa nečudujeme inscenátorom, že zo sofistov urobili reklamných agentov. Ešte logickejší je posun od zadlženého sedliaka z hry k reprezentantovi dnešného Grécka, ktorý páli akože náhodne zvolené písmená UE.
Otáznik nad prekladom
Hneď prvé otázniky prináša voľný preklad Petra Lomnického. Nehorlíme za doslovnosť, tú odmietol už Pavol Jozef Šafárik pri preklade tejto hry. Ale text akoby stratil pôvabnú starú patinu, no nový švih celkom nezískal.
Najvýraznejšie vyznieva motív vzťahu otca a lenivého syna, ktorý je hlavným výrobcom otcových dlhov. Otcovi sa v závere vypomstí snaha vychovať zo syna prefíkanca, ktorý by pomohol rodine vytiahnuť sa z dlhov – je to silné a je to zo života.
Horšie je to už s interpretáciou filozofickej línie. Aristofanes vyzýva k tomuto: Neberte nám našich bohov, lebo bez strachu z nich sa tu všetci pozabíjame. Dramatik sa vysmieva hlavne zo Socrata (Marián Geišberg), jeho obraz v hre však nie veľmi zodpovedá tomu, aký nám podávajú ako-tak vierohodné zdroje.
Zlatá mládež celá v zlate
Socrates nikdy nemal školu, prefíkaných sofistov viac kritizoval, ako k nim patril, bol známy predovšetkým tým, že si nenechával za svoje rady platiť. Bol teda skôr biedny čudák, nie vypočítavý gýčový kúzelník v ligotavom saku, akého vidíme na scéne. Chceli tým inscenátori dať najavo, že Aristofanov Socrates nie je tým pravým? Textík na webe však dramatikove predsudky voči filozofovi len potvrdzuje.
Ani výklad hlavnej postavy dedinského hlupáčika Strepsiada nepresvedčil. Emil Horváth je dobrý komik, ale je všetko iné len nie človek zemitý, ktorý si pletie pojmy. Že mu dáme robotnícke bagandže, akúsi pyžamu a zlý kabát na tom nič nezmení. Presvedčivejší je však v závere jeho príhovor k penzistom.
Alexander Bárta by mohol byť ideálnym predstaviteľom rozmaznaného synáčika, keby bola jeho postava lepšie vybudovaná. Iba v tragickom závere však ukázal autenticitu, akú mala zrejme dostať celá inscenácia.
Intimita požiarnej opony
Zobrazenie sofistov ako zženštilých mladíkov zlatej mládeže by som tiež brala, ale prečo musia byť všetci v zlatom? Ale prečo má byť aj Starý argument horliaci za sparťanskosť, skromnosť a mužnosť, oblečený do čohosi prapodivne luxusného?
Oblaky sú inscenované ambiciózne, pohybová zložka si sama osebe zaslúži návštevu divadla. Pokus urobiť z hry aktuálnu komédiu, ktorá by rezonovala so širokým publikom na veľkej scéne, však veľmi nevyšiel. Hra kladie mnohé znepokojujúce filozofické otázky, ale pre ich pochopenie sú vlastne všetky tie akrobacie a spevy nepotrebné. Ak mala inscenácia riešiť potrebu intimity požiarnou aj obyčajnou oponou, nebolo vhodnejšie ju dať do priestoru Štúdia?
Chápem, že je ľahšie naplniť sálu klasickým baletom, kde je všetko také, aké očakávame. Nedávnej premiére Spiacej krásavice s dobrými sólistami tlieskala s nadšením plná sála. Už druhá premiéra Oblakov sa odohrala pred poloprázdnym hľadiskom. Možno sa tvorcovia či marketing divadla stratili kdesi na ceste. Možno sme len všetci priveľa investovali do budúcnosti a Grécka.
