Táto pieseň v podstate ani nemala uzrieť svetlo sveta. Navyše zámerne amatérska interpretácia a čudný text jej nedávali veľké šance na úspech. Napriek tomu sa z nej stala najhranejšia pesnička v rádiách v roku 2003.
V roku 2003 už naozaj len málokto nepoznal skupinu IMT Smile. Nedalo sa pred ňou ujsť – presne ako sa spieva v jednej ich pesničke. Od roku 1996 jej líder Ivan Tásler (1979) skladal jednu pesničku za druhou a jeho invencia uvádzala do úžasu mnohých ľudí zo šoubiznisu – napríklad aj veterána Richarda Müllera. Ten po smrti Jara Filipa hľadal plnohodnotnú skladateľskú náhradu a našiel ju práve v Ivanovi.
Spoluprácu si vyskúšali najprv v roku 2000 na českom albume Richard Müller a hosté. Müller na ňom spieval texty Michala Horáčka a Ivan Tásler mu zložil najväčšie hity (Baroko, Kníže Rohan, Nina Ricci). Keď v septembri 2001 vydal Richard Müller svoj album 01, autorsky (päť skladieb) a producentsky sa na ňom opäť podieľal Ivan Tásler. V tom istom roku stihol vydať v spolupráci s Oskarom Rószom aj svoj sólový album nazvaný Tásler s fenomenálnou pesničkou Losos. Mal len dvadsaťdva rokov a v priebehu pár rokov sa ocitol v prvej lige.
Piaty album
V roku 2003 sa Ivan Tásler opäť začal naplno venovať IMT Smile. Nový, v poradí už piaty album sa rozhodli nahrať v Hlohovci, v starom Empírovom divadle, v ktorom vzniklo už veľa legendárnych nahrávok.
Kapela nahrávala v zostave Ivan Tásler (spev, gitara), Miro Tásler (klávesy), Tomi Okres (basa), Viktor Špak (gitara) a Marcel Buntaj (bicie). Nahrávania sa zúčastnil aj kameraman Tomáš Straka, ktorý nakrútil vyše osemdesiat hodín videozáznamu, z ktorého neskôr vznikol dokumentárny film Letmý pohľad.
Spontánna nahrávka
Budúci megahit Kým stúpa dym je na albume zaradený až na samom konci a jeho vznik približuje klávesák Miro Tásler: „Bola to veľmi spontánna nahrávka, v podstate sme s touto pesničkou ani nepočítali. Vlado Krausz dodal text na poslednú chvíľu a keďže sme väčšinu albumu už mali nahratú, ani sa nám do nej príliš nechcelo.“
Prítomný nebol ani bubeník a zvukár Ján Došek si potreboval niečo vybaviť, takže len zapol nahrávanie a odišiel. Kapela sa pustila do hrania a za bicie si sadol Martin Tásler. Popri iných pesničkách si ležérnym a nenáhlivým spôsobom prehrali aj skladbu Kým stúpa dym. Až neskôr, pri kontrolnom počúvaní zistili, že neboli zapnuté niektoré mikrofóny, zato pesnička má skvelú atmosféru, takže ju vzali tak, ako bola.
FOTO: SITA
Kde sa všetko končí a začína
Do takto vzniknutej pesničky ešte Richard Müller povedal pár slov (Martin Tásler: „Má fantastický hlas, tak keď sa zastavil v štúdiu, poprosili sme ho, aby nám povedal kúsok refrénu,“) a pesnička mohla začať svoju púť v rádiách. Tomu, že sa z nej stal najhranejší slovenský hit za rok 2003, pomohla tiež náhoda: šoférske Rádio Express, dovtedy zamerané len na zahraničných interpretov, sa rozhodlo rozšíriť svoj záber a začať viac vysielať slovenské pesničky.
Martin Tásler: „Nič sme nepretláčali, túto pesničku si vybrali sami. Dokonca sme trvali na tom, aby riadne prešla calloutom (systémom testovania pesničiek pred ich zaradením na playlist). Až keď tam uspela, začala rotovať vo vysielaní.“
More vo fľaši a fľaša v mori
Pesnička rotovala tak, že sa z nej stal obrovský hit aj napriek uspávajúcej ležérnosti a textu, ktorému sa dalo porozumieť možno až na tretíkrát, prípadne nikdy. Pesnička je žiarivým príkladom toho, že hitom sa môže stať aj pieseň, ktorá pôsobí ufúľane a nemá text, v ktorom sa kňučí o láske.
Krausz napísal až zenbudhistický pohľad na svet okolo nás, keď veci možno vidieť rozličným spôsobom, čo podaktorých viedlo až k tomu, že ide o oslavu marihuany. Pre ľudí s prefajčenou a najmä prázdnou hlavou to tak môže byť, Martin Tásler má na to iný názor: „Neviem, koho to mohlo napadnúť, Vlado je človek, ktorý vôbec nefajčí a takmer nepije alkohol. Ten text je úplne o inom.“
Čo je veľa, to je veľa
Povedzme si však priamo – rádiá vysielali Kým stúpa dym tak často, až ju mnohým ľuďom sprotivili. Ledva začala znieť úvodná melodická gitarová vybrnkávačka, mnohí prelaďovali či hneď vypínali rádiá, pretože sa im z pesničky už robili vyrážky. A napokon aj z Ivana Táslera. Jeho schopnosť tvoriť obrovské hity o láske, ktoré dokázal veľmi emotívne podať a zároveň sa s IMT Smile tváriť ako alternatívna gitarová kapela, mu priniesli aj veľa odporcov, ktorí ho nemohli vystáť.
Rovnako je na tom aj Desmod či No Name - tábory prívržencov a odporcov sú nezmieriteľné a kdesi na samom začiatku je práve prelomová pesnička Kým stúpa dym. Nuž, iné je zahorieť láskou a iné keď láska zhorí.
Textár Vlado Krausz: O úspechu pesničky nerozhoduje autor
Dvorný textár IMT Smile, ale i Kataríny Knechtovej Vlado Krausz (43) má na svojom konte vyše tristo zrealizovaných pesničiek. Je podpísaný aj pod Kým stúpa dym.
O čom je vlastne Kým stúpa dym?
Niekedy stačí malá zmena v slovných spojeniach a vznikne úplne iný, často opačný zmysel vecí a pojmov. Vlastne ako v živote, stačí málo a všetko sa môže zmeniť. Je to taká hra so slovami a jednoduché filozofovanie. Urobil som to starým spôsobom, že žiak sa učí múdrosti od učiteľa. Dym v refréne predstavuje to poznanie, s ktorým sa dostávame zase o niečo vyššie, do nových dimenzií s iným pohľadom na svet.
Podaktorí fanúšikovia označujú túto pesničku ako neoficiálnu hymnu trávičkárov. Ako to vidíte vy?
Počul som už takú verziu, nemal som však v pláne, aby to tak vyzeralo. Možno ten dym v refréne to evokuje... Ale to je vlastne na niektorých pesničkách zaujímavé, že sa dajú interpretovať úplne inak, ako to myslel autor, a jeho samého tá interpretácia prekvapí. Ja to však zažívam skôr ako autor obrazov, tam je odlišná interpretácia u publika častejšia.
Ako sa pesnička dostala na album? Vraj tam ani nemala byť.
Myslím, že už mali všetky pesničky nahrané, bol som však „rozbehnutý“ a spomenul som si na jednu, ktorá sa mi až tak nepáčila, keď mi ju Ivan poslal na otextovanie. Napísal som to skôr pre vlastné potešenie a poslal mu to ako zaujímavosť. No a potom som bol dosť prekvapený, že to nahrali a bol z toho singel.
Ako si vysvetľujete úspech pesničky? Banálna chytľavá melódia s textom, ktorý nie je o láske… Znamená to, že pri dostatočnej rotácii sa ľuďom naozaj zapáči všetko?
Nemyslím si, že Keď stúpa dym je ten prípad, kde by sa text zviezol popri melódii. Ale je veľa takých prípadov, poznám to aj na sebe, že počujem nejaký strašný text, ktorý má však dobrú melódiu a po ikstom počutí si to už spievam pri šoférovaní s rádiom. Tu by som povedal, že to možno mnohých donútilo zamyslieť sa nad textom, neviem... Úspech pesničiek nie je v rukách autora, o tom rozhoduje niečo iné, nejaká iná moc.
Keď dostanete od autora hudby nahrávku na otextovanie, máva aj požiadavku, o čom má pesnička byť? Alebo máte úplne voľnú ruku? Na základe čoho určíte, o čom text bude?
Na 99 percent mám úplne voľnú ruku, málokedy sa stane, že mi niekto povie nejaké slovo, ktoré tam chce mať a už vôbec nie tému. Vypočujem si hudbu a snažím sa trafiť súčasne do dvoch terčov - vycítiť, čo by sa k tej melódii hodilo, a tiež čo by sa hodilo k interpretovi. Ak už mám tému, treba sa zase vysporiadať so slovenčinou - s počtom slabík, s rýmami, s dĺžňami a prízvukmi.
Kým stúpa dym
Text: Vlado Krausz / Hudba: Ivan Tásler
Tak mi raz hovoril
prvý z posledných posledný z prvých:
rozdiel je oliať sa
krvavým vínom a vínom v krvi
iné je zahorieť
láskou a iné keď láska zhorí
rozdielne vyzerá
more vo fľaši a fľaša v mori
Kým stúpa dym
rád stúpam s ním
až tam
kde všetko končí a začína
tak mi raz hovoril
najmenší z veľkých najväčší z malých:
rozdiel je keď letí
skala z tvojich rúk a ty zo skaly
iné je rozdeliť
jeden ľudský pár a štyri dvoma
iné byť odetý
v koži somára iné byť somár
