Ako tvorím / Grafický dizajnér Boris Meluš
Spýtať sa grafického dizajnéra, ako tvorí, je podobne zradná otázka, ako spýtať sa ho, kedy bude čosi konkrétne hotové. Napríklad nové číslo časopisu Designum, venované výlučne grafickému dizajnu, by malo byť vonku do mesiaca. Azda. Dôležitejšie ako presné dátumy je vraj odolávanie podobným otázkam. „Niekedy sú už klienti nervózni a chcú čosi vidieť a ja ich musím zdvorilo odbíjať s tým, že ešte stále premýšľam. V skutočnosti mi niekedy veľmi dlho trvá, kým sa k niečomu dostanem,“ hovorí Boris Meluš so smiechom. „Dnes sa tomu hovorí prokrastinácia, ale v princípe som workoholik.“
Monografiu výtvarníka Monogramistu T.D pripravovali spolu s autorom dva roky. Vzhľadom na rozsiahlosť knihy, ktorá patrí u nás svojím obsahom aj vizuálnou stránkou medzi to najlepšie, to vari ani nie je dlho. „Posledný polrok sa však už všetci vypytovali, prečo to ešte nevyšlo. Museli sme im vysvetľovať, že sa naozaj nič vážne nestane, keď to vyjde o mesiac neskôr,“ hovorí. „Keď niečomu venujete dosť času, väčšinou to dopadne dobre.“
Práca na knihách ho vraj veľmi baví, no nechcel by ostať iba pri tom, lebo by sa z toho stala rutina. Prednedávnom vyšla aj kniha fotografií Tomáša Leňa a Jozefa Ondzika Rusíni, na ktorej spolupracoval, na jeseň by mala byť hotová ďalšia – o výtvarníčke Jane Želibskej.
Nie je náhoda, že často robí práve na veciach úzko spojených s umením. „Nevyhýbam sa ani komercii, ale mám rád, keď práca nie je len o dizajne – ten je občas príliš formálny, hrá sa na peknotu. Preto sa orientujem skôr na veci, ktoré ma osobne zaujímajú. Snažím sa, aby mal výsledok aj nejaký hlbší význam. Bežná reklama sa mi niekedy zdá zbytočná,“ hovorí.
Preto ani neľutuje, že po skončení školy nezostal v Prahe alebo neodišiel niekam inam, kde je viac príležitostí uplatniť sa vo veľkých reklamných agentúrach. „Odísť a povedať, že tu je to skrátka zlé, sa mi zdalo ako tá najľahšia možnosť. Navyše vždy mi to tu bolo akosi ľudsky príjemné. Ako dobrý argument zostať mi prišlo aj to, že nemôžu predsa všetci odísť. Mal som pocit, že tu ešte môžem niečo ovplyvniť. A naozaj mám pocit, že sa to u nás mení k lepšiemu a že je tu veľa šikovných ľudí, ktorí majú podobný zámer ako ja.“
