Fakty ma nezaujímajú, tie nech si nechajú noviny, povedal v rozhovore pre SME ruský režisér Andrej Končalovskij, keď do našich kín prišiel jeho film Dom bláznov o rusko-čečenskej vojne. Po rokoch sa teraz premieta na Art Film Feste v Trenčianskych Tepliciach, kde Končalovskij dostal Zlatú kameru za celoživotný prínos kinematografii.
„Som umelec, vyjadrujem svoje pocity a postoje, fakty zostanú vždy len povrchné. Pocity je však ťažko vyjadriť, a preto je aj veľa filmov nudných. Málokto má talent podeliť sa o svoje prežívanie s publikom,“ hovorí.
V Dome bláznov sú blázni normálnejší ľudia ako vojaci. Keď bol film v našich kinách, Končalovskij bol zvedavý, či sa na ňom ľudia smejú. „Viac ako pri filme Kill Bill?“ pýtal sa. Jeho otázka bola obrazom rezervovaného vzťahu, ktorý má k Hollywoodu. Niekoľko rokov pracoval v USA, ale vždy mal problém dostať sa do miestnej distribúcie. „Dostal som sa do nej vlastne len raz, keď som robil Tango a Cash, film na objednávku veľkého štúdia,“ hovorí. „Prijal som ju pre peniaze a v podstate som si želal, aby ma z tej výroby čo najskôr vyhodili.“
Teraz sleduje, ako sa napríklad Oliver Stone a George Clooney snažia robiť politické filmy, a ako ťažko im to ide. Myslí si, že ľahšie to majú filmári v televízii. „Americké televízie vyrábajú výborné seriály, napríklad Doktora Housa alebo Sopranovcov. To preto, že tam ešte stále niekoho zaujíma literatúra.“
Dom bláznov nakrútil už doma v Rusku, ale nemal dobré ohlasy od ruských kritikov. Jeden dokonca napísal, že je to najhorší film, aký kedy videl. „Súvisí to s tým, že Rusko bolo vždy rozdelené na dve časti - oficiálnu a neoficiálnu. A ja som nikdy k žiadnej nepatril.“
Potom sa jeho tempo nakrúcania spomalilo, na rozdiel od brata Nikitu Michalkova, ktorý je známy sympatiami k Putinovi a ktorý mal nedávno v kinách pokračovanie drámy Unavení slnkom. „Bol by som radšej, keby ste ma prirovnávali k Bertoluccimu ako k Nikitovi,“ hovorí Končalovskij. „Sme bratia, samozrejme, že sme si podobní a máme aj podobné názory na film. Ale v politike sa nezhodneme vôbec. On ma považuje za naivného, ja za naivného považujem jeho.“
Dnes by rád nakrútil film o rozklade Sovietskeho zväzu, vidí v tom veľkú epickú drámu. Neverí však, že by na ňu zohnal peniaze. „Radšej by sme asi mali robiť malé, lacné filmy. Aj také môžu byť dobré, ak máte silné postavy. Neprekáža, že to bude poloamatérske, hlavne, nech je to úprimné.“
