Viki Kollerová: Na vlastných povrázkoch. elledanse, Dom T&D.
Seba mám neustále k dispozícii a nemusím si vysvetľovať, komentuje obscesiu vlastným telom. Ušetrí síce na modelke, zato sa dosť nabehá. Nech žije samospúšť.
Tak rada spolupracuje sama so sebou, že svoju výstavu Na vlastných povrázkoch, ktorá v divadle elledanse potrvá do konca júna, si aj kurátorsky uviedla a sami si aj položila novinárske otázky. Prečo sa zameriavate na akt? Odpovedala si, že zo začiatku to bola aj istá rebélia, keďže detstvo prežila v prísnej výchove. Nahota sa však pre ňu nerovná erotike, vidí v nej istú čistotu, zraniteľnosť. Fotenie je pre ňu autoreflexiou, bojom proti autocenzúre.
Autofotenie má však svoje technické limity. Sériu fotografií z voľnej prírody Tvor, na ktorej sa jej telo stáva sa jaštericou, stromom či burinou podľa pozadia, nafotil je fotografický partner Martin M. Práve on ju priviedol aj k foteniu tým, že bola rozhorčená nad spôsobom, akým ju na svojich fotkách zobrazoval.
Najintímnejšie obrazy zavrela Kollerová do čiernej škatule, do ktorej nazízame len dierkou. Séria Animal triste je o zvierati, ktoré sa na človeka veľmi podobá svojim smútkom. Na fotku Väzeň svetla sa nechala inšpirovať citátom Ludwiga Wittgensteina - dovtedy bude človek uväznený v miestnosti s odomknutými dverami, kým namiesto tlačenia neskúsi potiahnuť. Kollerová skúsila a potiahla. Svojimi fotografia dokazuje, že skutočne spútaní sme iba sami sebou.
