Regina Spektor skúša, ako ďaleko až môže zájsť.
Ak ste schopní vypočuť si každý jej album od začiatku do konca, zrejme ju milujete. Ak ju nemilujete a niekto iný vám jej pesničky plné trilkovania, afektovaných výkrikov, častých nepredvídateľných zmien tempa i žánru, nesebakritického beatboxu a srdcervúceho sentimentu zlomyselne púšťa, celkom určite ju začnete neznášať.
Fakt totiž je, že Regina Spektor je tvrdohlavo svojská a veľmi svojsky vtipná. A práve preto ju jej fanúšikovia milujú. Robí si s nimi, čo len chce. Spieva im banálne príbehy o tom, ako sa rozhodla, že bude celý mesiac jesť iba mandarínky, ale aj dychberúce slová o priateľstve, láske a smrti, nech znejú akokoľvek pateticky.
A niekedy to celé postaví na hlavu, z komického urobí tragické a naopak.
To všetko platí aj pre jej novinku, v poradí šiesty štúdiový album, ktorý nazvala What we saw from the cheap seats (Čo sme videli z lacných sedadiel).
Na hrane
Samozrejme, nemusia jej prísť na chuť všetci. Recenziu jej predošlého albumu začal kritik Pitchforku takto: „Regina Spektor má 29 rokov. Zdôrazňujem to preto, lebo na albume Far imituje zvuky delfína, hovorí, ako si vyrába počítač z cestovín a refrén jednej skladby vystavala na opakovaní neexistujúceho slova eet. A to všetko už v prvých štyroch pesničkách.“ Musel ho šľak trafiť, kým to dopočúval.
Dnes má tridsaťdva. Medzičasom sa vydala, no asi posledná vec, ktorú od nej jej fanúšikovia čakajú, je, aby „dospela“ a prestala robiť hudbu tak, ako ju robí.
Nemusia však mať strach. Na novinke, ktorá obsahuje jedenásť skladieb, je totiž ešte o čosi viac hĺbky vo vážnych skladbách (How, Open, Firewood) a trochu viac irónie v ľahkovážnych (Oh Marcello, Ballad of a Politician). Ako keby skúšala, kam až môže zájsť. Je z toho trochu kolotoč, ale to ešte neznamená, že vám príde zle. Krútenie hlavy, občas aj to zvažujúce, či už neprestrelila (Don't Leave Me), je zaručené.
Sú skutočné
Všetky skladby už Spektor hrávala na koncertoch. Iba jediná – Jessica, vraj neznela nikde. Autorka sa v nej snaží zobudiť dievča slovami, že už je február a mali by predsa zostarnúť. Jessica sa však nebudí. Zrejme nechce počuť, že už by mala vedieť, že nie všetci ľudia sú milí, o čom spieva Spektor v Small Town Moon. Na nevedomosti však máme nárok, „dnes sme predsa oveľa mladší ako kedy budeme“.
Spektor takmer nikdy nehovorí o súkromí, a preto nikto nevie, či sú jej príbehy autobiografiké, alebo nie. Iba tajnostkársky vraví, že keď čítate knihu a máte z nej zážitok, nerozlišujete, či autor zaznamenal svoju realitu, alebo vytvoril fikciu.
Nech je to akokoľvek, Regina Spektor je uveriteľná vo všetkej svojej nepredvídateľnosti. A nech si kúpite hoci aj najlacnejšie lístky na jej júlový koncert vo Viedni, budete z nej mať zážitok.
