Hoci sa dnes staré knihy dajú kúpiť aj cez internet, čas antikvariátov sa tým ani náhodou nekončí. Pre milovníkov kníh je totiž návšteva týchto obchodíkov so zvláštnou vôňou a atmosférou vždy malým
dobrodružstvom s hľadaním tlačených pokladov.
Na Námestí svätej Trojice v Banskej Štiavnici je začiatkom júna rušno už od rána. Turistická sezóna sa rozbieha a zapĺňajú sa terasy reštaurácií a kaviarní, obchodíky a tiež tunajší antikvariát.
V obchodíku, ktorého okná siahajú až po dlažbu námestia, nájdete prakticky všetko. Akciové knihy z 20. storočia, ale aj veľmi hodnotné vydania kníh, ktoré vyšli pred niekoľkými storočiami.
Antikvariát má výhodnú polohu, stojí iba pár metrov od impozantného morového stĺpa, a keďže Štiavnica bola v minulosti multikultúrnym mestom, odráža sa to aj v bohatej ponuke starej tlače nielen v slovenčine, ale aj v nemčine či v maďarčine.
Riziko podnikania
Ceny niektorých kníh dosahujú stovky, v niektorých prípadoch aj tisícky eur. V čase našej návštevy napríklad balili pre zákazníka prvé vydanie knihy Adparatus – príprava k uhorským dejinám z roku 1735. Dielo učenca Mateja Bela v celokoženej väzbe so zlátenou výzdobou patrí medzi zberateľské lahôdky.
Majiteľ antikvariátu Tomáš Lazar získal odborné skúsenosti v antikvariáte v Čechách, až potom sa rozhodol založiť si vlastný obchod. „České antikvariáty sú na vysokej úrovni, takže som mal dobrú školu,“ hovorí.
Pôvodne začal s online ponukou na internete, až potom sa pustil do budovania kamenného obchodu. Považoval to najmä za imidžovú záležitosť, rizikom bolo, že mimo hlavnej turistickej sezóny bude obchod poloprázdny.
Naučili sa však tam chodiť študenti, pedagógovia či bežní návštevníci, ktorí si na čaro starých kníh rýchlo zvykli.
Staré tlače a grafiky vyhľadávajú najmä turisti zo zahraničia a okolití chatári, preto z antikvariátu pravidelne chodia na zberateľské akcie. Foto - SME / Ján Krošlák
ILAB
Banskoštiavnický antikvariát je súčasťou ILAB-u (International League of Antiquarian Booksellers) – združenia najvýznamnejších antikvariátov sveta. Tomáš Lazar tvrdí, že je to nielen prestížna, ale aj praktická záležitosť.
„Do združenia sme sa dostali prostredníctvom Českej asociácie antikvariátov, ktorej sme členom,“ hovorí. Združenie postavilo svoju stratégiu na serióznom prístupe k zákazníkovi. V posledných rokoch totiž vzniklo vo svete množstvo antikvariátov, ktoré nie vždy spĺňajú prísne nastavenú latku pre poctivý antikvariát.
Niekedy môže ísť o zdanlivé detaily. Predávané knihy nesmú pochádzať z krádeží, kupujúci by v nich nemal objaviť chýbajúce strany a podobne. Ak v knihe chýba rok vydania, je zložité podľa papiera či tlače presne určiť, z akého obdobia kniha pochádza. V antikvariáte preto spočiatku spolupracovali s archivármi, dnes si už s datovaním dokážu poradiť sami.
Kniha ako objekt
Tomáš Lazar hovorí, že kniha zďaleka nepredstavuje iba text, ale súčasne ju treba vnímať ako objekt. Umelecký či bibliografický. Práve pri starších hodnotných knihách býva tento moment veľmi silný. Preto sa snažia týmto uhlom pohľadu knihy aj prezentovať. Ako objekt, umenie a príbeh.
Práve príbeh zohráva úlohu pri získavaní knižníc významných literárnych osobností. Antikvariátu sa tak podarilo získať napríklad časť knižnice predstaviteľa slovenskej katolíckej moderny Pavla Gašparoviča Hlbinu. Nie je zriedkavosťou, že napríklad knihy z 19. storočia sa stále nachádzajú v slovenských domácnostiach.
Ešte pred niekoľkými desiatkami rokov sa ich ľudia možno radi zbavovali, pretože ich hodnotu si často ani neuvedomili. Až v posledných rokoch sa naučili vážiť si staré knižné diela a mnohí ľudia ich berú ako súčasť rodinnej pozostalosti.
Reštaurovanie starých kníh je technicky aj finančne náročné. Na ich zachovanie je však nevyhnutné, a občas aj pre zdravie majiteľa – v starých plesniach sa môžu ukrývať rôzne bacily. Foto - SME / Ján Krošlák
Knihy na metre
Doba priniesla aj nový fenomén. Niekedy sa staré knihy s peknou a zachovanou väzbou predávajú doslova na metre. Končia v štýlových knižniciach bohatých Slovákov, ktorí ich síce nikdy neotvoria, no výrazne im dotvoria interiér domu.
Tomáš Lazar: „Musím priznať, že to nevnímam až tak negatívne. Je to možno ďalšia z možností, ako cenné knihy zachovať,“ hovorí. Niekedy sa im do rúk dostanú aj hodnotné knihy s poškodenými stránkami či väzbou.
Zabezpečiť ich reštaurovanie by nebolo zložité, keďže priamo v Banskej Štiavnici je stredná škola s týmto zameraním. Reštaurovanie je však náročné po stránke technickej a finančnej, takže cena za opravenú knihu by narástla tak, až by sa stala nepredajnou.
Na druhej strane však kniha v dobrom stave môže prežiť ďalšie storočia. V antikvariáte už dokonca získali aj niekoľko inkunábulí – prvotlačí z 15. storočia, ktoré sa považujú za veľmi vzácne.
Foto - SME / Ján Krošlák
Od študentov po zberateľov
Okruh zákazníkov antikvariátov je zvyčajne veľmi široký. Študenti často vyhľadávajú lacné známe knihy, iní zákazníci zas cielene pátrajú napríklad po knihách z obdobia surrealizmu či avantgardy. Vyhľadávané sú tiež staršie vydania kníh z histórie a národopisu, ktoré už zrejme nikdy nebudú nanovo vydané.
Zamestnanec antikvariátu Miro Holý hovorí, že popri knihách kladú veľký dôraz aj na staré tlače a grafiky, ktoré vyhľadávajú predovšetkým turisti zo zahraničia, ale aj početné skupiny chatárov.
„O antikvariátoch dvojnásobne platí, že ak sa prestanú knihy nakupovať, prestanú sa aj predávať,“ hovorí Miro Holý. Aby mali v ponuke hodnotné tituly, nemôžu poľaviť v pozornosti a pravidelne navštevujú zberateľské akcie a knižné veľtrhy. Cielene vyberajú hodnotné a žiadané knižky, lebo nemá význam zaplaviť obchod brakom.
V samotnom meste už nie je toľko zaujímavých kníh ako pred pár desaťročiami. V minulosti ľudia ich hodnotu až tak nechápali, a tak mnohé končili v zberoch, či splesneli na „padlášoch“, ako nazývajú v Štiavnici povaly.
Neďaleko morového stĺpu na Trojičnom námestí zaujme okno až po chodník plné kníh. Sú od tridsať centov po tisíce eur. A vždy sa nájde žiadaná Sládkovičova Marína. Foto: SME / Ján Krošlák
Duch Maríny žije
Čo chce čítať bežná klientela? Pri beletrii neopadáva záujem o Hemingwaya či Remarqua, zo slovenských autorov dominujú Mňačko, romantický prozaik Jožo Nižnánsky či básnik Andrej Sládkovič. Práve regionálny rozmer je v prípade antikvariátov veľmi silný.
V Banskej Štiavnici vždy býva záujem o historické veduty tohto stredovekého mesta či knihy s baníckou tematikou. V kurze je aj Sládkovič, ktorý strávil v meste študentské roky.
Nebyť Štiavnice, zrejme by nevznikla ani slávna básnická zbierka Marína. Iba pár metrov od antikvariátu sa nachádza rodný dom Márie Pischlovej, ktorá sa stala básnikovou múzou. Hoci sa Marína neskôr vydala za bohatého štiavnického pernikára Juraja Gerzsöa, z ľúbostnej legendy nedokázal ubrať ani čas.
Antikvariáty žijú
Hoci mnohé antikvariáty v posledných rokoch prešli ťažkým obdobím a niektoré boj s nástupom elektronických médií vzdali, vo svete kníh majú stále veľkú cenu. Na Slovensku vznikol prvý antikvariát, preslávený a dodnes fungujúci Steiner v Bratislave už v polovici 19. storočia.
Deväťdesiate roky 20. storočia odštartovali veľký boom antikvariátov najmä u našich českých susedov. Po dlhých rokoch komunistickej cenzúry sa na pulty dostali zakázané knihy, o ktoré bol veľký záujem. Tento trend však nevydržal dlho, pretože zakázané knihy začali vychádzať v nových vydaniach a prekladoch a trh sa tak nasýtil.
Antikvariáty sa vrátili k pôvodnej funkcii – predávali starú tlač, grafiky, mapy, orientovali sa na zberateľov a cudzincov, ktorí nemali problém zaplatiť za knihy aj vyššie sumy. Popri tom uspokojovali aj čitateľov, pre ktorých je dôležitá cena knihy, čiže čím lacnejšie, tým lepšie.
Bratislavský antikvariát Steiner. Foto: SME / Ján Krošlák
Šušťanie papiera
Mnohí knihomoli majú doma aj nové vydania svojich obľúbených autorov, ale keď vidia pôvodné vydanie, prvotinu či zbierku, ktorá vyšla v nízkom náklade, neodolajú a kúpia si ju.
Je pochopiteľné, že antikvariáty navštevujú predovšetkým ľudia, ktorí knihy milujú. Návšteva miesta, ktoré môže vždy skrývať rôzne poklady, je pre nich doslova obradom a aj keď nie vždy nájdu to, čo hľadajú, len málokedy sa stane, aby si nekúpili aspoň nejakú drobnosť.
Aj keď jedného dňa klasické kamenné kníhkupectvá možno zmiznú a ľudia budú literatúru nakupovať cez internet priamo do elektronických čítačiek, antikvariátom zánik nehrozí. O knihy bude záujem vždy, pretože nepotrebujú baterky a šušťanie papiera pokrytého písmenami či ilustráciami pôsobí upokojujúco aj na nervy.
