Na obale svojho štvrtého albumu Republika Šariš síce Edo Klena dvojicou písmen pripomenie niekdajš(„šš“)iu reklamu, ale to je asi tak všetko, čo ho spája s bezstarostnou partičkou z televízneho marketingu. Klenov Šariš je podstatne zemitejší a drsnejší a krčma tiež nie je imidžovým miestom mladých a úspešných. „Eva, brigádnička z Tesca / dnes pôjde do mesta a bude žiť / je piatok, ide s ňou Katka / esbéeskárka, budú piť...“
Karty sa rozdávajú inde
Témy nemusí vymýšľať, stačí po nich siahnuť. Socka, Horváth a spol., Mariena je milenkou šéfa, Dávam výpoveď... To naozaj nie je vysnívaný svet z reklamy.
Klena je skeptik. Počas takmer troch desaťročí, ktoré prežil ako pesničkár, už vie, že zázraky sa nedejú a úspešné karty sa rozdávajú pri iných stoloch. V jednom rozhovore na otázku, či prežije táto hudba, odpovedal: „Muzika prežije, ale muzikanti to neprežijú, keď nebudú chodiť ľudia.“ Napriek všetkej skepse sú dôležitými prvkami Klenových piesní nadhľad a humor. Nie je to však humor pre televízne zábavy, ale skôr irónia a sarkazmus.
A keď o tom, že v Republike Šariš nie je práca, lebo tu už je „šicko porobeno“, spieva v štýle rozkolísaného marleyovského reggae, človek musí v duchu zložiť klobúk nielen nad sarkastickým nadhľadom, ale aj muzikantským kumštom.
Aj keď kedysi v 80. a 90. rokoch v duchu folkových tradícií Klena hrával na akustickej gitare, vždy pôsobil skôr ako rocker. Dnes je všetko inak - je frontmanom vlastnej kapely Klenoty a jeho vyjadrovacím jazykom je starý dobrý rock.
Trochu provokácie, veľa nadhľadu
Takže, ak by sme aj chceli za základ Klenovho pesničkárstva dosadiť folk, tak Klenoty sú určite jeho elektrifikovanejšia vetva. A nielen to - drajvom a melodickosťou (nezastupiteľná rola dnes už nebohého huslistu Petra Wittnera) sa dostávajú až kamsi na punk-folkové územia, na ktorých kedysi kraľovali írski Pogues.
Že je to nadnesená asociácia? Ani nie - pri počúvaní niektorých vyhrávok, ale aj textov si človek uvedomí, že svety Írov a Slovákov dokážu mať k sebe nebezpečne blízko, a to nielen pocitovo. Najmä ak aj riešenia bývajú podobné.
Takže, ak niekomu evokuje dvojica písmen reklamu na nemenované pivo, nič proti gustu – o tom to však nie je. Treba to brať asi tak vážne ako krtka na Klenovom koncertnom drese. Trochu provokácie, veľa nadhľadu... Ostatne, robiť ambasádora Republiky Šariš je viac ako práca na jeden úväzok - je to poslanie na celý život.
Autor: Miloš Janoušek
