Anglický herec Ben Kingsley si neželal, aby si jeho rozprávanie v Trenčianskych Tepliciach niekto nahrával. Narušilo by to nečakanú a nezvyčajnú intimitu.
Slnečné okuliare Ben Kingsley, samozrejme, má. Žiadny iný doplnok zrejme herecká hviezda nepotrebuje, keď sa potrebuje vymedziť voči ostatným. Na Art Film Feste ich odložil,
keď súhlasil s tým, že povedie master class. „Mať ich teraz na sebe by bola strata času,“ povedal a začal svoje nečakane otvorené rozprávanie o práci a živote.
Prečo radšej nehavaroval
Veľká kariéra Bena Kingsleyho sa začala už v roku 1982, keď hral Gándhího a vyhral Oscara. Nomináciu americkej akadémie potom ešte dostal trikrát a pomaly môže očakávať, že dostane Oscara aj za celoživotný prínos kinematografii. Napriek tomu master class začal tým, aké neznesiteľne ťažké sa mu herectvo niekedy zdá.
„Keď mám vystúpiť pred publikum, vystavujem svoje telo neopísateľnému šoku,“ hovorí. Špeciálne ho vždy stresovala úloha Hamleta, ktorú hral s Royal Shakespear Company, ešte aj v strede predstavenia ho zmietali pochybnosti, či takú úlohu zvládne dohrať dokonca.
„V šatni divadla je rádio po drôte a z neho som počúval hlas, ako odpočítava: Dámy a páni, máte pol hodiny do predstavenia. Dámy a páni, máte pätnásť minút do predstavenia. Dámy a páni, toto je vašich posledných päť minút! To je čosi strašidelné, srdce mi trieskalo, cítil som, že sa zrútim. Keď som potom čakal, ako sa červené svetlo zmení na zelené – čo znamenalo, že mám vystúpiť na pódium a stať sa Hamletom – zvykol som si želať, aby môj autobus na ceste do divadla radšej havaroval.“
Kingsley skúsil vysvetliť, prečo to všetko vlastne robí a prečo teda hrá. Filmárov a divadelníkov považuje za pokračovateľov šamanov, liečiteľov, kňazov, za niekoho, kto prináša optimizmus, radosť a vieru, že zajtra vyjde slnko znovu. „Ak ste vďaka mojim filmom niekedy pocítili nejakú útechu, tak to bolo vďaka tomu, že pri hraní a rozprávaní o svete sa cítim živý.“
Logické nominácie
V Trenčianskych Tepliciach mal Kingsley podmienku, že si nikto jeho master class nenahrá. „Elektronické prístroje by narušili intimitu v tejto miestnosti,“ povedal. Rozprával o mnohých veľmi smutných veciach a teraz by si možno ani neželal, aby sa to šírilo ďalej. Hraním a tancovaním zapĺňal „prázdnotu veľkého buržoázneho domu“, kde prežil detstvo, na ktoré vraj nemá žiadne spomienky. „Bol som sirotou s mamou a otcom. Otec bol ako duch, večne emocionálne nedostupný, mama nemala žiadny materinský pud,“ hovorí.
Dnes sa mu zdá preto logické, že oscarové nominácie dostal za filmy, ktoré s tým súvisia. „Gándhí mal prezývku otec, v Sexy beštii zas hrám gangstra a vraha, ktorý mal vyprázdnené detstvo bez citov,“ hovorí. „Predstavte si, že keď som hral nedávno Georgesa Meliesa vo filme Hugo a jeho veľký objav, v maskérni som sedel dve a pol hodiny. Keď som hral v Sexy beštii, maskéri potrebovali päť minút. Šialené, ako veľmi sa mi ten gangster podobal.“
Ja som tu, ty si tam
Na Art Film Feste dostal Kingsley cenu Hercova misia za celoživotné dielo. Na master class spomenul aj film Zomierajúce zviera s Penélope Cruzovou. Nepatrí medzi jeho najúspešnejšie, hovoril o ňom, pretože má pre neho veľký osobný význam. Hral v ňom muža, ktorý má strach z intimity a s takým problémom dlho zápasil aj on sám.
Vyliečilo ho až stretnutie s jednou Brazílčankou, dnes už jeho štvrtou manželkou. „V Brazílii nenájdete nikoho, kto by bol emocionálne nedostupný,“ hovorí. „Dovtedy som sa stále vymedzoval. Ja som tu, ty si tam. Ja som na plátne, vy ste v šere kinosály. Chránil som sa zatvorený v bubline, ktorá bola nebezpečnejšia ako najrizikovejšie miesto na svete. Kamera mi bola bližšia ako tí, ktorých som miloval.“
Víťazi Art Film Festu
Najlepší film: Portrét za súmraku
Najlepšia herečka: Olga Dihovichnaya
Režisérka ruského filmu Portrét za súmraku Angelina Nikonova rozpráva o žene z vyššej spoločenskej vrstvy. Jej manželstvo je v kríze, ale svoj život začne prehodnocovať, až keď ju znásilnia traja policajti. Pre autentickosť príbehu vraj bolo dôležité, aby ocenená herečka Olga Dihovichnaya hrala bez mejkapu.
Najlepší režisér: Radu Jude za film Všetci v našej rodine
Najlepší herec: Serban Pavlu
Rozvedený Marius si len ide k bývalej manželke vyzdvihnúť svoju dcéru, aby spolu šli na dovolenku, na ktorú má podľa súdu nárok. Z nevinnej situácie nakoniec vznikne hádka, ktorá ho privedie do nepríčetnosti. Režisér Radu Jude a herec Serban Pavlu vytvorili výbornú rodinnú drámu, pri ktorej nie je isté, či je lepšie plakať, alebo sa smiať.
Zvláštne uznania poroty: Medvedík a Kuma
Dánsky film Medvedík prišiel na Art Film fest po tom, čo mal úspech na festivale v Sundance. Mads Matthiesen, ktorý opatrne a nežne rozvíja príbeh o plachom a slobodnom kulturistovi, stále žijúcom s mamou, tam získal cenu pre najlepšieho režiséra. Druhú zvláštnu cenu poroty má turecký film Kuma režiséra Umuta Daga o živote moslimskej rodiny vo Viedni.
kk
