16.ročník Medzinárodného festivalu súčasného tanca Bratislava v pohybe odštartoval v sobotu v Divadle Nová scéna predstavením Talking Head rakúskeho zoskupenia Liquid Loft v choreografii Chrisa Haringa. Skupina spolu pôsobí už niekoľko rokov, stihla sa medzinárodne presláviť a to, čo predviedla v Bratislave sa len tak nevidí.
Dva monitory s webkamerami, zadná premietacia plocha, súprava LED svetiel po stranách scény a nejaká akoby kartónová štruktúra v strede javiska navodzuje odcudzenú, konceptuálne chladnú atmosféru, ktorá však ožíva, keď z nej vylezú dvaja protagonisti a vtiahnu nás do svojej väčšinou počítačovej komunikácie. Zo štruktúry sa stáva povrch, ktorý sníma a do zvuku prevádza pohyb tanečníkov. Tí sa redukujú na vtipne zdeformované grimasy so zmanipulovanými hlasmi a dialógmi do kamier, ktoré monitory simultánne prenášajú z javiska na premietaciu plochu pomocou webkamery.
Pohyb je len jednou zložkou tohto multimediálneho kúsku, ale nachádza sa vždy na pravom mieste a je brilantne prevedený. Zo zhrbených polôh pri počítači, cez gestikulácie pri absurdných dialógoch, až do abstraktných výkrikov tela. Tieto postavy sa zúfalo snažia komunikovať, ale nejde to a čím viac sa snažia, tým viac im to nejde. Mohlo by to byť smutné, keby to miestami nebolo také smiešne.
Mozaiku akcií inšpirovanú životom na Skype v presnej choreografickej koncepcii ovládajú tanečníci Stephanie Cumming and Luke Baio. Hýbu sa bezchybne a presne tak používajú aj hlas. Na javisku sú nám a sebe navzájom fyzicky vzdialení, cez webkamerové projekcie zase detailne blízki. Napriek prívalom angličtiny, obecenstvo rozumie a baví sa.
Málokedy sa podarí prepojiť nové médiá s pohybom tak bravúrne, ako sa to podarilo tejto produkcii Liquid Loft. Toto nie je nejaká hra na technické triky na javisku. Toto je výpoveď súčasného človeka o tom, ako sa ľudské telo a život novými technológiami mení. Predstavenie pre diváka, ktorý vie, čo je Skype a že môže byť bolestný. Alebo smiešny.
Festival pokračoval v nedeľu predstavením Voda na vode, produkcie Alternatívneho divadla a tanečnej školy elledanse. Šárka Ondrišová, jediná zástupkyňa slovenskej choreografie na festivale, v ňom rozvíja svoju estetiku tanečného divadla a darí sa jej. Voda na vode obsahuje, čo človek môže od tohto žánru očakávať – charakterové postavy, dejovosť, emócie, metaforické obrazy, rekvizity a expresívny tanec, všetko podfarbené nezameniteľnou, filmovo sugestívnou hudbou Petra Grolla.
Začiatok ako z Café Müller Piny Bausch, len namiesto stoličiek sú tu kufre a pribúdajú ďalšie symboly. Červené lodičky, laná, vaňa v zadnom pláne javiska, červená tekutina. Osudoví muži, ženy - sirény, ktorými sa v jednom momente stanú a herca Martina Mela zvábia - do vane.
Tento jediný netanečník v obsadení sa v nej však schovávať nemusí: hýbe sa výborne. Zástupca najmladšej tanečnej generácie, Radoslav Pivovarči je talent na pohľadanie a Boris Nahálka je už tak trochu legendou. Jednou z choregrafkiných najsilnejších zbraní je, že sa vie obklopiť tými najlepšími tanečníkmi a perfektne využiť potenciál, ktorý sa jej ponúka. Soňa Ferienčíková len nedávno ukončila svoje tanečné štúdiá a už je obsadzovanou doma aj v zahraničí. Magdaléna Čaprdová je jednou z najvychytenejších slovenských tanečníc a Nikoleta Rafaelisová spolupracovala so svetovými skupinami a umelcami ako Akram Khan, Juliette Binoche alebo Kylie Minogue.
Zaujímavú úlohu v predstavení má súčasný tanec. Rozvíja a doplňuje snové obrazy choreografky a použitím pohybového materiálu interpretov sa stáva progresívne dnešným, osobito podfarbeným emóciami a sebavedomou ľahkosťou. Samozrejme, nechýba konflikt, násilie, poézia, sexualita a povestná tanečná fyzikalita, ktorá slovenskému tancu dláždi cestu aj vo svete. Publikum je v divadle elledanse k tanečníkom veľmi blízko a je dobre, že sa tak nič z ich prevedenia nestratí, lebo stojí za to.
Večer pokračoval v priestoroch elledanse uvedením dvoch filmov Petra Bebjaka Darkroom a Voices. V piatok v Novej scéne vystúpi v piatok maďarská skupina Hodworks s produkciou Basse danse a festival tam v nedeľu uzavrie portugalský choreograf Rui Horta a jeho Talkshow. Predstavenia začínajú o 20.00 h a všetko nasvedčuje tomu, že by bolo dobré ich nepremeškať.
Autor: Katarína Mojžišová
