KNIHA TÝŽDŇA / SLOVENSKÝ POVÁLEČNÝ EXIL A JEHO AKTIVITY 1945 – 1970
Faktograficky bohatá kniha je predovšetkým výzvou na ďalšie historické spracovanie celého slovenského povojnového exilu v rokoch 1945 až 1989
Slovenskému politickému exilu, povojnovému z roku 1945 aj pofebruárovému z roku 1948, sa doteraz prevažne venovali slovenskí historici žijúci v zahraničí. Pre pomery v domácej historiografii je príznačné, že sa témy povojnového ľudáckeho exilu museli chopiť dvaja českí historici Václav Vondrášek a Jan Pešek (prvý z Brna, druhý z Bratislavy), ktorí v akademickom vydavateľstve Veda uverejnili rozsiahlu publikáciu Slovenský poválečný exil a jeho aktivity 1945 – 1970 s podtitulom Mýty a realita. Súčasťou knihy je príloha s 58 dokumentmi ilustrujúcimi zámery a pôsobenie slovenského ľudáckeho exilu, ako aj opatrenia československých štátnych a spravodajských orgánov voči nemu.
Kniha má ambíciu obsiahnuť štvrťstoročie činnosti politických emigrantov po roku 1945, no viac ako dve tretiny diela sa týkajú rokov 1945 – 1948, čo je pochopiteľné, no súčasne vyznačuje aj isté limity knihy. V rokoch 1945 – 1948 sa totiž formoval ľudácky exil v zahraničí a súčasne najintenzívnejšie pôsobil smerom do vlasti. V týchto rokoch aj československé úrady vyvíjali najväčšie úsilie o vydanie exulantov zo zahraničia domov.
Ako to bolo v prípade literátov?
V knihe sa často veľmi detailne skúmajú organizačno-technické a personálne problémy ľudáckeho exilu aj aktivity československých úradov voči nemu, chýba však podrobnejšia analýza vlastných politických východísk jednej aj druhej strany. Napríklad autori uvádzajú žiadosti československých orgánov o vydanie viacerých osobností exilu ako „vojnových zločincov“, no nezaoberajú sa otázkou, či napríklad v prípade literátov Jozefa Cígera-Hronského, H. Barteka či Stanislava Mečiara, ale aj bývalých politikov Konštantína Čulena či Františka Ďurčanského a iných osôb bola takáto charakteristika ich činnosti oprávnená, či nešlo len o účelové využitie v tom čase veľmi frekventovanej trestnoprávnej klasifikácie, aby boli dotyčné osoby vrátené do ČSR a tu súdené v zmysle retribučného zákona za celkom iné veci než „vojnové zločiny“.
Veľmi podrobne sa autori venujú aj komunistickému využitiu, ba zneužitiu skutočného aj údajného pôsobenia ľudáckeho exilu v ťažení Komunistickej strany Československa proti Demokratickej strane v jeseni 1947, no v knihe sa len okrajovo zaznamenáva reflektovanie týchto udalostí samotnými exulantmi, aj keď predovšetkým im je kniha venovaná.
Cenné údaje o vnútorných sporoch exilu
Na podstatne dlhšie obdobie rokov 1948 – 1970 od komunistického prevratu v ČSR po vznik Svetového kongresu Slovákov ostala autorom necelá tretina knihy. Opäť sú cenné podrobné údaje o organizačných a personálnych aspektoch pôsobenia ľudáckeho exilu, osobitne o jeho vnútorných sporoch. Každý politický exil má však zmysel primárne vo vzťahu k pôvodnej vlasti exulantov, no tento základný aspekt ľudáckeho (ale aj pofebruárového) exilu je v knihe načrtnutý len veľmi stručne.
Súčasťou podrobnejšej analýzy mali byť bezpochyby reakcie exilu na vývin domáceho česko-slovenského vzťahu v uvedenom dvadsaťročí (napríklad dosah ústavy z roku 1948 a 1960, politického pohybu na Slovensku v rokoch 1963/64 a ústavného zákona o federácii z roku 1968 na postavenie Slovenska v republike). Za podrobnejší výskum by stál aj vývin politických postojov povojnového exilu k pofebruárovému československy orientovanému exilu. Aj z týchto dôvodov je rozsiahla, faktograficky bohatá kniha predovšetkým výzvou na ďalšie historické spracovanie celého slovenského politického exilu pôsobiaceho v rokoch 1945 až 1989.
Ďalšie knihy
Jan Pešek a kolektív: Aktéri jednej éry na Slovensku 1948 - 1989
Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003
Kniha prináša biografie osobností zasahujúcich do spoločenského a politického diania v tomto období. Profesionálni historici venujú pozornosť takým postavám, ako boli Vasil Biľak, Alexander Dubček, davisti, Vladimír Mináč, Miroslav Válek, Gustáv Husák…
Jan Pešek, Michal Barnovský: V zovretí normalizácie. Cirkvi na Slovensku 1969 - 1989
Veda, 2004
Publikácia nadväzuje na spoločné práce oboch autorov Štátna moc a cirkvi na Slovensku 1948 – 1953 a Pod kuratelou moci. Cirkvi na Slovensku v rokoch 1953 – 1970. Je založená na rozsiahlom archívnom výskume a predstavuje prvé ucelenejšie spracovanie skúmanej problematiky. Na začiatku normalizácie, najmä v roku 1970, štátna moc obnovovala poriadok a zatláčala cirkvi viac-menej do podmienok pred januárom 1968. Normalizačné zovretie trvalo dvadsať rokov, podstata politiky komunistického režimu voči cirkvám sa nezmenila až do jeho zrútenia koncom roka 1989.
Jan Pešek: Slovensko v rokoch 1953 – 1957
Prius, 2001
Štvrtý zväzok z politologického radu zaoberajúceho sa krízou komunistického režimu u nás v polovici 50. rokov sa sústreďuje na slovenské dianie v tomto čase. Sleduje napríklad vzťah Bratislava (provincia) verzus Praha (centrum), dozvuky politických procesov či vzťah režimu k cirkvi.
Autor: Milan Zemko
