Ako sa maďarskí umelci ospravedlnili za rok ’68

Známe mená bývalej neoficiálnej výtvarnej scény sa na netradičnej výstave predstavujú najmä v úlohe subjektov archívnych materiálov.

Výstava zachytáva aj stretnutia zakázaných výtvarníkov v prírode, snímka je z Rusoviec z roku 1979.(Zdroj: ĽUBOMÍR ĎURČEK)

V roku 1972 pozval László Beke, dnes renomovaný maďarský kunsthistorik, československých výtvarníkov k Balatonu na akciu, ktorou sa chcel v mene maďarských umelcov ospravedlniť za účasť svojej krajiny na okupácii Československa v roku 1968. Film z tejto akcie tvorí jeden z exponátov výstavy Navzájom (Archívy neinštitucionalizovanej kultúry 70. - 80. rokov v Československu), ktorú otvoria v sobotu o 18.00 h v bratislavskom Tranzite.

„Podobných dokumentov so silnou výpovednou hodnotou o politickej situácii v tom období sa bude premietať viac,“ hovorí kurátor Daniel Grúň, no súčasne dodáva, že ide o výstavu tak trochu letnú. „Vari najvýstižnejšie ju charakterizuje fotografia, na ktorej si sochár Vladimír Havrilla s kamarátkou pohadzujú vrecko s kamením. Záber vznikol počas častých stretnutí vtedy zakázaných výtvarníkov a spriaznených osôb v Rusovciach, nešlo o žiadne umelecké akcie, ale o voľnočasové aktivity, ktoré, našťastie, ďalší výtvarník Ľubo Ďurček fotografoval.“

Ako je zrejmé z podtitulu výstavy, ťažisko exponátov nespočíva v artefaktoch známych umelcov (okrem už spomínaných aj Milan Adamčiak, Michal Kern, Július Koller, Vladimír Kordoš, Juraj Meliš, Marián Mudroch, Rudolf Sikora, Dezider Tóth, Jana Želibská a mnohí ďalší), ale v archívnych materiáloch o nich. Výtvarníci tu teda väčšinou nefigurujú ako autori konkrétnych diel, ale ako subjekty, protagonisti dokumentov.

„Hľadali sme náš pohľad na zmysel ich spoločných mimoumeleckých aktivít v čase neslobody, aký mali pre nich význam,“ pokračuje Grúň, ktorý pripravil výstavu spolu s českými kolegami Barborou Klímovou a Filipom Cenekom. „Samozrejme, nie je to ucelený obraz, ale na ponúkaných fragmentoch chceme ukázať rôzne formy stretávania sa výtvarníkov, ktorí počas normalizácie dali prednosť slobode tvorby aj za cenu vylúčenia z oficiálnej scény.“

So zreteľom na charakter a zámer výstavy je preto možno viac než menoslov umelcov dôležitý zoznam archívov, z ktorých kurátori čerpali. Okrem už uvedeného Ďurčeka je to napríklad archív Dalibora Chatrného, Mariána Pallu, The Julius Koller Society či Vladimíra Havlíka. Podľa jeho filmu Navzájom sa volá aj celá výstava, ktorú Grúň označuje v dobrom zmysle aj za hybridnú.

„Jej exponáty môžeme rozdeliť do troch rovín,“ pokračuje. „Asi najpríťažlivejšou časťou bude kino, na ktoré sa zmenila jedna miestnosť Tranzitu, kde je pripravených viac projekcií. Druhým médiom sú tlačoviny, autorské knihy, zápisky a iné písomné dokumenty zo spoločných stretnutí.“

Treťou rovinou sú fotografie. „V tejto časti uvádzame aj rekonštrukciu výstavy Fotozáznamy z roku 1977, dvakrát nakrátko sprístupnenej a do tretice definitívne zakázanej,“ dodáva Daniel Grúň.

Výstava potrvá do 19. augusta, na vernisáž sa možno odviezť aj minibusom spred SNM o 17.30 a 18.00 h.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  6. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  9. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  10. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 657
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 6 870
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 202
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 155
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 5 769
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 541
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 751
  8. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 4 352
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 006
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 2 745

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

21. výročie vraždy Róberta Remiáša si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti, ktorí organizovali Veľký protikorupčný pochod.

Neprehliadnite tiež

Jej príbeh nadchol oskarového režiséra. Mária Terézia chodí po pľaci vo vetrovke

Narodila sa pred tristo rokmi. Teraz o nej vzniká dvojdielny film v koprodukcii štyroch krajín.

Vychovala sebeckých synov. Obetavá Baba z ľadu teraz zaujala v Amerike

Film so Zuzanou Kronerovou získal cenu za scenár na prestížnom festivale Tribeca.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop