V roku 1972 pozval László Beke, dnes renomovaný maďarský kunsthistorik, československých výtvarníkov k Balatonu na akciu, ktorou sa chcel v mene maďarských umelcov ospravedlniť za účasť svojej krajiny na okupácii Československa v roku 1968. Film z tejto akcie tvorí jeden z exponátov výstavy Navzájom (Archívy neinštitucionalizovanej kultúry 70. - 80. rokov v Československu), ktorú otvoria v sobotu o 18.00 h v bratislavskom Tranzite.
„Podobných dokumentov so silnou výpovednou hodnotou o politickej situácii v tom období sa bude premietať viac,“ hovorí kurátor Daniel Grúň, no súčasne dodáva, že ide o výstavu tak trochu letnú. „Vari najvýstižnejšie ju charakterizuje fotografia, na ktorej si sochár Vladimír Havrilla s kamarátkou pohadzujú vrecko s kamením. Záber vznikol počas častých stretnutí vtedy zakázaných výtvarníkov a spriaznených osôb v Rusovciach, nešlo o žiadne umelecké akcie, ale o voľnočasové aktivity, ktoré, našťastie, ďalší výtvarník Ľubo Ďurček fotografoval.“
Ako je zrejmé z podtitulu výstavy, ťažisko exponátov nespočíva v artefaktoch známych umelcov (okrem už spomínaných aj Milan Adamčiak, Michal Kern, Július Koller, Vladimír Kordoš, Juraj Meliš, Marián Mudroch, Rudolf Sikora, Dezider Tóth, Jana Želibská a mnohí ďalší), ale v archívnych materiáloch o nich. Výtvarníci tu teda väčšinou nefigurujú ako autori konkrétnych diel, ale ako subjekty, protagonisti dokumentov.
„Hľadali sme náš pohľad na zmysel ich spoločných mimoumeleckých aktivít v čase neslobody, aký mali pre nich význam,“ pokračuje Grúň, ktorý pripravil výstavu spolu s českými kolegami Barborou Klímovou a Filipom Cenekom. „Samozrejme, nie je to ucelený obraz, ale na ponúkaných fragmentoch chceme ukázať rôzne formy stretávania sa výtvarníkov, ktorí počas normalizácie dali prednosť slobode tvorby aj za cenu vylúčenia z oficiálnej scény.“
So zreteľom na charakter a zámer výstavy je preto možno viac než menoslov umelcov dôležitý zoznam archívov, z ktorých kurátori čerpali. Okrem už uvedeného Ďurčeka je to napríklad archív Dalibora Chatrného, Mariána Pallu, The Julius Koller Society či Vladimíra Havlíka. Podľa jeho filmu Navzájom sa volá aj celá výstava, ktorú Grúň označuje v dobrom zmysle aj za hybridnú.
„Jej exponáty môžeme rozdeliť do troch rovín,“ pokračuje. „Asi najpríťažlivejšou časťou bude kino, na ktoré sa zmenila jedna miestnosť Tranzitu, kde je pripravených viac projekcií. Druhým médiom sú tlačoviny, autorské knihy, zápisky a iné písomné dokumenty zo spoločných stretnutí.“
Treťou rovinou sú fotografie. „V tejto časti uvádzame aj rekonštrukciu výstavy Fotozáznamy z roku 1977, dvakrát nakrátko sprístupnenej a do tretice definitívne zakázanej,“ dodáva Daniel Grúň.
Výstava potrvá do 19. augusta, na vernisáž sa možno odviezť aj minibusom spred SNM o 17.30 a 18.00 h.
