Ako dnes TASR informovala hovorkyňa SND Izabela Pažítková, hercova rodina si neželá zverejňovať informácie o príčinách jeho úmrtia.
Július Pántik sa narodil 15. januára 1922 v Stredných Plachtinciach, okres Veľký Krtíš. V roku 1944 absolvoval odbor herectvo na bratislavskom Konzervatóriu a v rokoch 1942-1991 bol členom Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave.
Od roku 1947 sa začal venovať i pedagogickej činnosti. Učil na odbornom doškoľovacom kurze na Konzervatóriu v Bratislave a na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde získal v roku 1959 akademický titul docenta.
Vo svojej hereckej profesii stvárnil množstvo divadelných, filmových, televíznych i rozhlasových postáv. Patril medzi generáciu hercov, ktorá položila základy slovenského dramatického umenia v povojnovom období, no ešte pred jej koncom sa výrazne prejavila aj antifašisticky.
V hereckých začiatkoch stelesňoval Pántik postavy mladíkov - Lysander v Shakespearovom Sne noci svätojánskej alebo Jána v Barč-Ivanovej Matke. Po vojne sa začal uplatňovať v charakterovo náročných postavách, najmä pri dramatickom stvárnení diel ruských a slovenských autorov. Stal sa hercom s výrazným umeleckým potenciálom, ktorý predstavil nielen v dielach významných slovenských dramatikov, ale aj v prezentovaní tvorby antických klasikov. Na doskách javiska Činohry SND nezabudnuteľne stvárnil mytologického Oidipa. Z ďalších divadelných postáv to boli Benedikt zo Shakespearovho Mnoho kriku pre nič, Orlando v Ako sa vám páči, Martin Kabát v Drdovej Na posiedke s čertom, Ďurko v Tajovského Statkoch - zmätkoch, Galén v Čapkovej Bielej nemoci, Malvolio v Shakespearovom Večeri trojkráľovom, alebo Henri Sartrovej hre Diabol a Pánboh. Medzi jeho posledné úlohy na doskách SND patria postavy Dobčinského z Gogoľovho Revízora, Sochára v Nezvalovej Atlantíde, Henryho Percyho v Shakespearovom Henrichovi IV., Londýnskeho mešťanostu v Richardovi III. alebo Veľkopodnikateľa Werleho z Ibsenovej Divej kačky.
Vo filme a televízii stvárňoval predovšetkým postavy slovenskej literárnej klasiky, ktorej diela čerpajú námety z dedinského prostredia. Medzi jeho najznámejšie filmové úlohy patria Mišo vo filme Varúj...! (1946), Vinco Petráš v Havranej ceste (1962), Arnošt Pánek v Stude (1967), Golian v Očovskom pastorále (1973), Miky v Kdo hledá zlaté dno (1974), Mišo Zvara v snímke Prerušená pieseň (1960) či Gazdík vo Vrahovi zo záhrobia (1966) a Mikuš Sopko vo filme Súdim ťa láskou (1981). Z televíznych seriálov utkveli v pamäti Nepokojná láska a postava deda Jozefa v seriáli pre deti - Bambuľke.
Pre svoj nezabudnuteľný pátos si ho mnohí pamätajú ako majstra recitácie, ale i prednesu prózy a z televíznych a rozhlasových rozprávok. Známy bol i ako režisér divadelných hier Rusnáka, Williamsa a Bukovčana.
Počas svojho života získal niekoľko ocenení a vyznamenaní, medzi inými napríklad titul Zaslúžilý umelec a titul Národný umelec.
Posledná rozlúčka s Pántikom sa uskutoční v pondelok 2. septembra o 13.45 h v bratislavskom Krematóriu.
