Film francúzskej herečky a režisérky mal búrať americké predsudky o cudzincoch. Ale najlepší je v ňom americký herec.
Ak dieťa z hereckej rodiny v štrnástich debutuje u Jeana-Luca Godarda a pokračuje u Sauru, Taverniera, Agnieszky Holland, Krzysztofa Kieślowského, zdá sa, že ho čaká úchvatná kariéra. Lenže Julie Delpy sa nechala zlákať Hollywoodom. Po viacerých rozpačitých postavách sme ju videli v romantickej komédii Richarda Linklatera Pred úsvitom, v ktorej hrala po boku Ethana Hawkea. Tá mala úspech u kritiky aj u divákov. Za pokračovanie Pred súmrakom získala Julie spolu s ďalšími tromi tvorcami nomináciu na Oscara za scenár.
V roku 2007 sa pokúsila nadviazať na úspech dvojice komédií, keď ako scenáristka aj režisérka nakrútila romantickú komédiu 2 dni v Paríži. Jej hrdinka Marion je Francúzka žijúca v New Yorku, ktorá príde domov na návštevu aj so svojím americkým partnerom Jackom.
V roku 2009 režírovala svoj pohľad na krvavú čachtickú grófku The Countess, ale film bol ešte horší ako Jakubiskov opus. Nemožno sa teda čudovať rozhodnutiu 43-ročnej Julie Delpy pokúsiť sa vstúpiť do tej istej výnosnej vody romantických komédií aj po štvrtý raz.
Woody Allen vo forme
Marion je ešte stále v New Yorku, pokúša sa presadiť ako fotografka, žije s rozhlasovým moderátorom Mingusom (Chris Rock) a deťmi z predchádzajúcich vzťahov. Ako inak – tentoraz sa jej príbuzní – bodrý tatko Jeannot, nymfomaniacka sestra Rose a jej rasistický priateľ Manu, s ktorým Marion kedysi chodila – vyberú za ňou.
V USA film uviedli na festivaloch Sundance, Provincetown a Tribeca. Do kinodistribúcie má vstúpiť v auguste, teda ako nezáväzná letná komédia. V skutočnosti však 2 dni v New Yorku nemajú veľa z toho, čo robí letné komédie letnými komédiami.
Hlavná postava má vyše štyridsať, zúfalo sa snaží udržať svoj život aspoň ako-tak pohromade a je neurotickejšia ako Woody Allen v špičkovej forme. Francúzske príbuzenstvo akoby malo zosmiešňovať americké predsudky, podľa ktorých sú všetci cudzinci blázni. Často a výdatne sa tu filozofuje „na závažné témy“ medziľudských vzťahov, verbálneho humoru je viac ako situačného – a mnoho dialógov je z pochopiteľných dôvodov v nezrozumiteľnej francúzštine.
Leto víťazí
Vari len prekvapivý sklon k lacným vtipom na štýl televíznych komediálnych seriálov, udierajúci napodiv často aj pod pás, približuje snímku repertoáru letných kín. O postavách, o tom, ako ich autorka napísala, režírovala a ako ich herci zahrali, výstižne vypovedá fakt, že kritika sa zhoduje: najlepší dojem vyvoláva Chris Rock.
Napriek autorkinmu úsiliu o pridanú hodnotu v podobe hlbokých právd o potrebe tolerancie, znášanlivosti, odbúravania predsudkov a o typickej americkej povrchnosti jej 2 dni v New Yorku radí do kategórie letných komédií aj to, že film divákom vyfučí z hlavy už pri odchode z kinosály.
Ale to vlastne toto leto vôbec nie je zlé.
