Festival Bratislava v pohybe tento rok skvele zmapoval trendy v súčasnom tanečnom umení.
Najbližšie k avantgarde sa dostal úvodným multimediálnym predstavením Talking Head rakúskeho choreografa Chrisa Haringa a jeho skupiny Liquid Loft. Zaujímavý náhľad na nové technológie v choreograficky presnom, interpretačne výraznom a občas veľmi vtipnom spracovaní zarezonoval aj u divákov. Ako napríklad Skype ovplyvňuje náš život, sa už mnohých bytostne týka.
Za ukážku progresívneho choreografického myslenia sa dá označiť aj večer maďarského súboru Hodworks a jeho Basse danse. Zdanlivo náhodilé, neviazané pohyby v nekonečných obmenách choreografky Adrienn Hód a štyroch impulzívnych tanečníkov oblažili. Spojenie stredovekej, naživo hranej hudby a inšpirácie jedným z bývalých dvorských tancov prinieslo abstraktne hravú, zvláštne pulzujúcu produkciu.
Smerovanie tanečného súboru divadla Nová scéna, bývalého Baletu Bratislava, sa zdalo byť skôr neoklasické, a tak sa dal vnímať aj ich Czech In: Kylián – Vaculík. Prelínanie kedysi nezlučiteľných svetov súčasného a klasického tanca je tiež jedným z trendov a brilantne odtancované Falling Angels Jiřího Kyliána sú absolútnou chuťovkou svetovej choreografie.
Jediným predstavením mimo divadla Nová scéna a zároveň jediným zastúpením našej choreografie bola Voda na Vode. Tanečné divadlo s obrazovo bohatým rukopisom Šárky Ondrišovej vo výbornom obsadení domácej špičky na svojej domovskej scéne nesklamalo. Elledanse tvorí v Bratislave už asi jediné divadlo s vlastným priestorom, školou a kaviarňou, ktoré robí nezávislé projekty, čo je veľmi dôležité na vytváranie podhubia a ľudí zaujímajúcich sa o súčasné nielen tanečné umenie.
Záverečné predstavenie patrilo portugalskému zoskupeniu okolo choreografickej osobnosti Ruya Hortu. Pri jeho Talk Show bolo označenie multimediálna naozaj namieste. K pohybu, obrazu, hovorenému slovu sa pridáva projekcia písaného textu, video, akčná scénografia. Vzťah medzi dvoma ľuďmi, lásku, začína transplantáciou srdca. Anatomický popis, ale vieme, že je to metafora. Pohyb, tanec sa nedejú len fyzicky na javisku. Telo sa zrazu zastaví a očami kamery sa my diváci hýbeme cez jeho krajinu. Je to ešte predstavenie či skôr film, alebo román?
Predstavenia tohto ročníka boli výborné. Festival však nie je len o produkciách, život mu dávajú hlavne diváci, ktorých mohlo byť viac. Bratislava bola v pohybe, ale dokážeme s ňou držať krok?
Autor: Katarína Mojžišová
