BANSKÁ ŠTIAVNICA. V sobotu večer bolo Trojičné námestie v Banskej Štiavnici plné. Nebolo kde zaparkovať a pred Kostolom sv. Kataríny postávali ľudia, ktorí sa rôznymi spôsobmi snažili zohnať si lístok.
Pri všetkej úcte, slovenský H projekt ani poľský pianista Artur Dutkiewicz neboli hlavným dôvodom vypredaného koncertu. Najviac ľudí bolo zvedavých na to, ako dopadne premiéra tria Andrej Šeban, Oskar Rózsa, Martin Valihora.
V posledných rokoch hrával Andrej Šeban sám. Tvrdil, že na Slovensku je len pár schopných muzikantov, ktorí sú príliš vyťažení v rôznych projektoch a nemajú čas na spoločné zohrávanie a hľadanie. Na tom sa nič nezmenilo, zmenil však sa jeho postoj. Mohol naďalej chodiť na pódium aj do štúdia sám alebo vyskúšať, čo sa s tým dá robiť. Riskol to a keď nedávno vyhlásil, že vznikla táto zostava, postaral sa o jedno z najväčších prekvapení domácej hudobnej scény.
Džezový festival v Banskej Štiavnici bol dobrou voľbou pre prvý koncert. Otázku Čo ideme hrať totiž vyriešila dohoda pohrať sa so svojimi obľúbenými slovenskými pesničkami. Model Dáme tému a potom improvizujeme funguje na všetkých džezových festivaloch, akurát namiesto štandardov amerických teda zneli domáce.
Kto cvičí, podráža kapelu, tvrdí známa muzikantská hláška. Hlúposť. Skúšanie ešte nikomu neublížilo, naopak. Inštrumentalisti, ako sú títo traja, samozrejme, nepotrebujú toľko skúšok ako začínajúca kapela a keď siahnu po krásnych melódiách ako Ej, zalužicki poľ'o, Páslo dievča pávy, Dobrú noc má milá alebo Cigaretka na dva ťahy, polovica úspechu je zaručená.
Potom nie je problém spraviť reggae verziu z hitovky My od Jara Filipa a spojiť ju s hlavným motívom skladby Jean Pierre Milesa Davisa, v rámci improvizácie zrazu vytiahnuť známu melódiu Deža Ursinyho Baby Do Not Cry či odložiť gitaru a dohrať pesničku na klavíri.
Zaplnený kostol tlieskal skoro po každom sóle a v niektorých momentoch to bol silný večer. Ale táto trojica má oveľa väčší potenciál, než ukázala. Bol to skrátka viac jam session než regulérny koncert. Skôr projekt ako zohratá skupina, ktorá sa dôverne pozná a dokáže nielen improvizovať, ale aj robiť vlastné veci a hľadať nové možnosti, zvuky, farby.
Ešte zaujímavejším sa toto trio stane, keď sa Andrejovi Šebanovi s Oskarom Rózsom a Martinom Valihorom podarí spoločne stráviť čo najviac času a počet skúšok prevýši počet koncertov. Najbližšie ich uvidíte na festivale v Demandiciach a na jeseň by mohlo byť turné.