Talian Carlo M. Cipolla v knihe Základní zákony lidské blbosti rozdeľuje ľudí do štyroch základných kategórií – jednoduchých prostáčikov, chytrých ľudí, lupičov a hlupákov. Toto rozdelenie ľudí nepriamo vyplýva z tretieho základného zákona (celkove ich má päť), ktorý považuje za úplne kľúčový. Obsahuje totiž definíciu, podľa ktorej hlúpy človek je ten, ktorý spôsobí škodu inému človeku alebo skupine ľudí, aj keď pritom nedosiahne žiadny zisk pre seba alebo dokonca utrpí aj sám stratu.
Neveselé je poznanie druhého zákona, podľa ktorého pravdepodobnosť, že určitá osoba je hlúpa, nijako nezávisí od žiadnej inej vlastnosti tej osoby. Z toho priamo vyplýva, že nech sa pohybujeme v nóbl kruhoch alebo sa uchýlime medzi polynézskych lovcov lebiek, nech sme teda kdekoľvek, vždy budeme čeliť rovnakému percentu hlúpych ľudí.
Autor tvrdí, že táto skupina ľudí je neorganizovaná. Nie je súčasťou žiadnej inštitúcie, nemá predsedu ani stanovy, napriek tomu dokáže konať v dokonalej súhre. Jeho kniha je výsledkom konštruktívneho úsilia preskúmať, poznať a tak v rámci možností zneškodniť jednu z „najmocnejších a najtemnejších síl, brániacich väčšiemu blahobytu ľudí“. Dodajme, že Cipolla bol taliansky historik, prednášajúci na slávnych svetových univerzitách, a za jeho najvýznamnejšie dielo sú považované Hospodárske dejiny preindustriálnej Európy. Najväčším bestselerom sa však stali Základní zákony lidské blbosti.
