Má tridsaťpäť a už by mohol byť mužom

Nórsku vraj vládne generácia, ktorá všetko ironizuje a zľahčuje.

Nórsky režisér Martin Lund nakrútil film o 35­ročnom Henrikovi, o ktorom sa dá povedať len jedno. Je to takmer muž. Už môže byť otcom a o pár mesiacov ním aj bude, má serióznu prácu aj pekný dom, ale ešte sa mu nechce byť dospelým. Najradšej je v spoločnosti postpubertálnych kamarátov, necháva mamu, aby mu varila a miešala kakao, a manželku skúša zvádzať komickými tanečnými figúrami.

Český preklad nerešpektoval pôvodný názov filmu Viac-menej muž a festival vo Varoch ho uvádza pod nevýrazným a neveľmi výstižným názvom Henrik. Aj tak je však nápadný a patrí k tomu výrazne lepšiemu, čo v tohtoročnom programe je.

„Patrím ku generácii, čo všetko zľahčuje a ironizuje,“ vraví režisér Martin Lund. „Nemal som ťažké hľadať inšpiráciu, pretože okolo seba mám veľa kamarátov, ktorí sa správajú ako Henrik. Žijú pohodlne vo svojom svete a kým sa dá, odmietajú prijať, že už sú dospelí. Nemajú odvahu prijať zodpovednosť.“

Film má len 80 minút a je to vlastne jedna miniatúra. Formou i témou. Je súčasťou niekoľkoročného a úspešného prúdu v škandinávskej kinematografii, v ktorom na dobré príbehy netreba veľký koncept, len otvorenosť a úprimnosť. Severania nenakrúcajú veľké témy, v ktorých by sa nevyhnutne musela prejaviť celá spoločnosť – nakrúcajú drobné konflikty z osobných životov, tragické alebo smiešne, v ktorých sa prejaví človek.

„Keď píšem, opisujem veci, čo sú mi blízke, ktoré považujem za zaujímavé a pravdivé. Ak sa to niekoho dotkne a vidí v tom aj širší zmysel, to je výborné,“ hovorí. „Neviem, či prípad tridsiatnika, ktorý nechce dospieť, nejako súvisí s ekonomickou krízou. U nás až taká veľká kríza nie je, keďže máme ropu. Rozhodne však Henrik reprezentuje mladého človeka, ktorý nemá pocit, že mu krajina ponúka veľké istoty, a tak sa bojí.“

Je zrejmé, že pubertálny tridsiatnik má problém aj preto, že mu nik nepomôže. Okolo neho sú ľudia naprogramovaní na poriadnosť, slušnosť a korektnosť. Keď vidia, že mu z nosa trčí šušeň, decentne mlčia. Ale nie je to mlčanie nakoniec aj súčasťou ľahostajnosti?

V hlavnej úlohe hrá výborne Henrik Rafaelson, ktorého sme videli vo filme Happy, happy. O svojej postave hovorí: „Robí hlúposti a neraz aj ubližuje. Napriek tomu som sa ho snažil obrániť a postarať sa o to, aby ho diváci mali radi. Napokon, aj mne sa dosť podobá.“