Poliaci boli veľkorysí, keď pred dvoma rokmi na festivale v Krakove vyhlasovali za najlepší film Protektor. K hlavnej cene pridali aj finančnú odmenu v hodnote dva milióny zlotých a režisérovi Marekovi Najbrtovi dali len klasickú koprodukčnú podmienku, že ich pri nakrúcaní svojho nového filmu minie v Poľsku.
Pravdepodobne sa vtedy tešili na to, aká dobrá česká komédia zase vznikne, tentoraz aj s ich prispením.
A tie zloté Marek Najbrt naozaj minul tak, ako mal. Ale do Poľska prišiel s plánom, že miestne publikum trochu prekvapí a ich lásku k českému humoru odskúša. Nakrútil Polski film a teraz s ním súťaží v Karlových Varoch.
Keď hráš seba
Poliaci vraj používajú spojenie „český film“ vo význame „španielska dedina“. Čo môže znamenať, že keď pozerajú českú komédiu - vybudovanú na dlhročnej a takmer surrealistickej tradícii, úplne jej nerozumejú, ale zasmejú sa. To bude pravdepodobne prípad aj Najbrtovej komédie Polski film, pretože vznikla ako experimentálna hra.
Je to film vo filme, v ktorom sa zároveň nakrúca film o filme. Jeho hrdinami sú štyria nie úplne vyťažení herci - Pavel Liška, Marek Daniel, Tomáš Matonoha a Josef Polášek, ktorí sa rozhodnú, že nakrútia svoj život. Necítia v tom žiadnu veľkú tému, ale im ide o to, aby mali konečne nejakú filmovú prácu. Problémom je, že na to získali len poľského producenta a že sa teda musia podriadiť jeho „poľským“ požiadavkám.
Najbrt prechádza z fikcie do reality a späť, herci museli vychádzať zo svojich životov - ale zas im to nemalo zabrániť v tom, aby dospeli k čomusi bláznivému až šialenému. Ich heslom je: „Keď hrám seba samého, neznamená to ešte, že som to ja.“ Vznikla tak inteligentná a absurdná hra ako dôkaz toho, že herectvo je krásne, ale v zásade nezmyselné povolanie.
Pekná scéna s Jánom Pavlom II.
Pri festivalovej projekcii sa na nej smiali aj zahraniční novinári. Poľský koproducent Grzegorz Madej sľuboval, že aj Poliaci sa budú zabávať, keď bude Polski film v kinách, hoci z ich lásky k českej komédii si Najbrt a jeho hereckí kolegovia dosť uťahujú.
Napríklad postava filmového producenta si z českého štábu zúfa, nerozumie jeho cynickému a drsnému humoru ani slovníku, v ktorom je vole najčastejším a ešte stále tým nežnejším slovom. Chcel by niečo klasickejšie, milšie, čosi také, ako boli Zelenkovi Knoflikáři.
Najpolemickejšou časťou Najbrtovho filmu môže byť scéna s náboženskými fanatikmi, ktorí sa v Krakove zdržujú pri soche Jána Pavla II., ale aj o tej Grzegorz Madej povedal, že je „veľmi pekná“. „Niekedy nechápeme, na čom sa Poliaci pri našich komédiách smejú, a niekedy zas oni nechápu, na čom sa smejeme my,“ hovorí Tomáš Matonoha. „Ale niekedy sa stane, že sa smejeme naraz.“
Polski film bude čoskoro aj v našej distribúcii, začne sa hrať 11. októbra.
