Ako tvorím / Výtvarník Milan Ladyka
Teraz má prázdniny. Hneď po nich však Milan Ladyka vyrazí do Paríža. Ako víťaz súťaže Cena za kresbu, ktorá bola pred časom v bratislavskej T-Gallery, tam bude mať výstavu papierových koláží. „Do súťaže som sa prihlásil v posledný deň, poslal som normálne, pravé kresby. Ich súčasťou však bolo aj portfólio, z ktorého porotu zaujali práve koláže,“ hovorí Ladyka.
Je to vraj trochu irónia, koláže totiž začal robiť, keď učil výtvarnú na osobitnej škole, na ktorú sa veľmi sťažoval. „Napokon to funguje tak, že to, čo hľadáš, príde ku tebe samo, a dokonca vtedy, keď to najmenej čakáš,“ hovorí. Nikdy si nemyslel, že bude učiť, ale uživiť sa na východnom Slovensku umením sa nedalo. Chvíľu sa živil ako sezónny pouličný portrétista. „To bola moja jediná umelecká obživa, aj to dosť nestabilná,“ hovorí so smiechom.
Jeho papierové koláže sú však výnimočné. Formátom pripomínajú malé nálepky propagujúce kluby či akcie, ktoré vídať nalepené všelikde po meste. Tvorí ich v rôznych sériách. Napríklad Give Peace a Chance vznikla podľa pesničky Johna Lennona. „Svet vidím pop-artovo. Zámerne si vyhľadávam akési triviálne veci, ktoré sa stali frázami, otrepanými klišé, alebo sú úplne vyprázdnené. Aj tá veta z pesničky už znie prázdno, a pritom je veľmi dôležitá, nech ju opakujeme hoci miliónkrát.“ Svoje koláže tiež znásobuje, vytvára ich desiatky, lebo chce poukázať aj na neustále množenie vecí. Pomalosť a precíznosť, ktoré si vyžaduje koláž z malých kúskov papiera, akoby vracala prázdnym či triviálnym predmetom a výrazom hodnotu.
„Dnešný svet je o komunikácii fotiek, zastupujú realitu, tá už nie je taká dôležitá ako to, akú fotku si z nej človek spraví,“ hovorí Ladyka. Jeho víťazné kresby vznikli podľa profiloviek zo sociálnej siete. „Spájam ich do dvojíc, zrazu medzi nimi vznikajú rôzne príbehy a vzťahy, ale všetko je relatívne - presne také, aké to vlastne v prostredí sociálnych sietí je, netreba ich brať veľmi vážne.“
Z malých koláží už vyrobil aj klip k pesničke Sad Pony Guerilla Girl kapely Xiu Xiu, ktorý pôvodne tvorí okolo dvesto fotografií. Každú z nich prerobil na koláž a napokon ich venoval frontmanovi kapely. „Jeho hudba ma veľa naučila o umení, mám pocit, že je rovnako hudbou ako literatúrou, grafikou či sochou.“
