Tisícky ľudí nepočúvajú hudbu len v Trenčíne na Pohode, ale aj v Detve na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou. Predtým tisíce na Východnej a ešte skôr zase na myjavskom festivale. Festivaly folklóru chcú prilákať mladých a stále viac sa mu to darí. Boli sme sa na nich pozrieť.
Je sobota šestnásteho júna. Myjavský folklórny festival už má za sebou dva dni a toľko isto pred sebou. Prichádzame okolo desiatej, lebo sa bojíme, aby nám dačo neušlo, hoci vlastne netušíme, čo si pod tým „dačo“ máme predstaviť. Na rovinu – folklórny festival nebol nikdy miestom, kam by nás čo i len napadlo ísť sa pozrieť, nieto ešte zaradiť ho medzi tie, na ktorých v nepohodlí stanu strávime časť leta.
Nie sme pamätníci ani folkloristi. Jediné, čo nám ostalo v spojitosti s folklórom v mysli, sú nedeľné popoludňajšie prenosy z rozhorúčených amfiteátrov v televízii, ľudová hudba rozlievajúca sa do vzduchu ako sladký lekvár, ktorá pohltí akékoľvek známky odporu, nejaké to juch, juch, a potom už len zaručený nástup spánku, podobný tomu, čo prichádza pri sledovaní formuly jeden. Pravdupovediac – bola to dosť skresľujúca spomienka.
„Myjafský“
Kam za folklórom
JÚL
13. – 15. júl
Festival Európske ľudové remeslo – EĽRO, miesto konania: Kežmarok
22. júl
Folklórne Oravice, miesto konania: obec Oravice
26. – 29. júl
Jánošíkove dni, miesto konania: obec Terchová
júl – august
Medzinárodný Novohradský folklórny festival, miesto konania: Fiľakovo
AUGUST
3. – 5. august
Podroháčske folklórne slávnosti, miesto konania: obec Zuberec
17. a 18. august
Hontianska paráda v Hrušove, miesto konania: obec Hrušov
18. a 19. august
Beskydské slávnosti a Turzovské hody, miesto konania: obec Turzovka
25. a 26. august
Čadčianske hodové dni, miesto konania: Čadca
31. august – 2. september
Dni majstrov ÚĽUV-u, miesto konania: Bratislava – Staré mesto
SEPTEMBER
6. – 9. september
Tradičný trnavský jarmok, miesto konania: Trnava
21. – 23. september
Vinobranie, miesto konania: Pezinok
OKTÓBER
5. – 7. október
Slávnosti kapusty – Dni zelá, miesto konania: Stupava
19. – 21. október
Levický jarmok, miesto konania: Levice
Za nami sedí na tráve v mestečku My-a-Vy, ktoré je veľmi špecifickou súčasťou „myjafského“ festivalu, skupina dvadsiatnikov. Debatujú o lete a festivaloch, na ktoré sa chystajú.
Spomínajú Pohodu, Rock for People, Colours of Ostrava, Besedu u Bigbítu, Grape, Heľpu, Východnú aj Detvu. Všetko dokopy, jedno cez druhé.
Koniec koncov, všetky majú čosi spoločné – dvere od prenosných záchodov búchajú všade v rovnakom tóne aj v rovnakom tempe. Handrkovanie sa, ktorý z menovaných je najlepší, prebieha tiež štandardne. Každý má iného favorita, ale z rovnakého dôvodu, a tým je atmosféra.
Tu je to takto: na konci areálu je uprostred lesa lúka. Obkolesujú ju malé domčeky, každý vycifrovaný, s názvami okolitých dedín a folklórnych súborov na priečelí. Nemusíte čítať tabule, kde píšu, čo v nich kúpite. Stačí sa pozrieť a vidíte, ako ženičky v krojoch či v zásterách práve hádžu do kotla šúľance, párance, pirohy so slivkovým lekvárom, alebo ako prihrievajú fazuľovicu so slížami či guláš z diviny.
GPS – Gde preboha som?
Každý stánok má aj svojho kapelníka, až musia dolu z pódia kričať, že „už dosť, nehrajte, nespievajte, teraz je na rade oficiálny program“. Oficiálny program vám napríklad ponúka kurz tanca. A keď sa naučíte tancovať tak, že vyhráte v súťaži, odnesiete si päť litrov páleného.
Záujem je obrovský. Rovnako ako o koštovky páleného, ktoré sú tiež v programe, ale aj celkom dobrovoľný podpis pod petíciu za zachovanie akejsi pálenice, kde ako povinný údaj musíte zadať aj veľkosť nohy.
Hlavné je však čosi iné – keď si preštudujete program, ktorý sa odohráva aj na námestí a v amfiteátri, tak zistíte, že tu naozaj uvidíte folklór charakteristický pre celý západoslovenský región.
Vystúpenie dedinských folklórnych súborov, ktoré sa volá GPS – Gde preboha som? je potom už len obrazným pýtaním sa, kde sa to človek zrazu ocitol – na akom skvelom mieste!
Smer Východná
Po Myjave musíme vidieť Východnú, lebo tá je predsa najstarším a najväčším folklórnym festivalom u nás. To, samozrejme, nesie so sebou aj niekoľko nástrah.
Už pred cestou nás Fero Morong, umelecký vedúci súboru Technik, varuje, že Východná nám prvýkrát možno spôsobí šok. Priemerne ju navštívi počas troch dní tridsaťtisíc ľudí, vždy to však záleží najmä od počasia. Vlani pršalo, teraz bolo horúco, veľmi horúco.
„Je to obrovská česť, prestíž a zodpovednosť,“ hovorí Katarína Babčáková, šéfka festivalu o svojej práci. Ešte nedávno by ju ani nenapadlo o podobnom poste uvažovať, veď na čele festivalu vždy bývali veľké osobnosti folklóru ako Paľo Bútor či Štefan Nosáľ.
"Naše vedenie sa však ešte vlani rozhodlo, že zverí festival do rúk mladšej generácie. Vytvorili sme tím, ktorý vlani zocelil trojdňový dážď a šesť stupňov nad nulou. Navrhli sme trojročný koncept, ako by Východná mala podľa nás vyzerať,“ hovorí Babčáková, ktorá je pôvodnou profesiou etnologičkou.
Z jej slov cítime, že má rešpekt pred kolosom, ktorý v istom období akoby zaspal na vavrínoch, ale aj chuť čosi s tým urobiť.
„Zatiaľ sa to javí tak, že stredná a staršia generácia, ktorá sem chodí roky, festival neopúšťa, ale my chceme, aby prišli aj mladí. Aby si vybrali z toho obrovského množstva letných festivalov aj ten náš – aby pochopili, že aj tu môžu počuť skvelú hudbu, zažiť to, čo nikde inde a že sa tu môžu dobre zabaviť,“ hovorí Babčáková.
Preto začali program stavať tak, aby dodržiaval nepísané pravidlo, že Východná bude ukážkou toho najlepšieho a vráti sa k silnej tradícii regiónu.
Gyros aj mexická vlna
Hovoriť pri folklórnom festivale o návrate k „tradícii“ znie možno zvláštne, ale po chvíli pozorovania si uvedomíte, že nie všetci prídu na festival „folklórne naladení“.
Napríklad stánkarom, predávajúcim bublifukovače, chodiace plyšové zvery či zaručene liečivé pásy doktora Levina a WS krájače na kapustu, je asi fuk, čo sa deje za bránami amfiteátra, rovnako ako to môže byť jedno tým, čo prídu predávať jedlo.
Potom to vyzerá tak, že tradičná záhorácka kuchyňa, ako hlása názov stánku, predáva vskutku originálny „gyros ze zeleninu“, po ktorom si môžete dať napríklad pravú taliansku točenú zmrzlinu.
Zachrániť to môže jedine program. Tomu hlavnému, piatkovej Lúčnici a sobotnému Techniku či sólistom súťaže Šaffova ostroha, predchádza na hlavnom amfiteátri medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami nefalšovaná mexická vlna. Tej sa však ubrániť nedá, rovnako ako ani dlhému standing ovation a zimomriavkam, ktoré nasledovali po vystúpeniach.
Filozofia
Osemnásťročný Martin bol minulý týždeň aj na Heľpe, folklór ho baví, tancuje dva roky, hoci nikto z rodiny predtým netancoval. „Chytilo ma to za srdce, dal som sa na to a je to čistá krása,“ hovorí a púšťa sa do tanca v tanečnom dome, kde sa po polnoci otriasa drevená podlaha asi do tretej ráno.
Je tu aj Antónia, má tridsať. Na Východnú prišla prvýkrát, lebo jej priateľ z Moravy ešte nevidel slovenský folklór a aj ona napokon priznáva, že Lúčnicu vlastne videla naživo prvýkrát. Podobne náhodných návštevníkov Východnej stretávame počas troch dní niekoľko. Napríklad sedemnásťročná Júlia, ktorá si skúšala výrobu keramiky na kruhu, prišla zasa preto, lebo chcel otec.
„Chcela som mu urobiť radosť, ľudovky pravdupovediac veľmi nemusím, ale páči sa mi tu. Napokon je to tak, že každý by mal najprv prísť a až potom hovoriť, že folklórny festival je nuda. Je to tu super.“
A možno je to tak, že stačí prísť raz a zaľúbiť sa, ako nám o folklóre rozprávala Zdenka z Dovalova, ktorá prišla s manželom. „Sme starí folkloristi – stále vlastne tancujeme, aj po päťdesiatke. Folklór je láska na celý život – je to filozofia.“
Kde je Čierny Balog
Vedúci Techniku Fero Morong sa však obáva, že k folklóru skôr panuje dešpekt. „V mnohých prevláda pocit, že folklór je prežitok, umelo spájaný s národným povedomím ako čosi, čo nás má reprezentovať. Fakt však je, že náš folklór je naozaj výnimočný, je to fenomén, na ktorom by stavali aj iné krajiny,“ hovorí Morong.
Dodáva, že mnohí ľudia náš folklór vlastne vôbec nepoznajú. „Deti v základnej škole vedia, kde je Dubrovník v Chorvátsku, ale keď sa ideme učiť tance z Čierneho Baloga, nemajú ani potuchy, kde sa nachádza,“ vysvetľuje.
Na Východnú priviezol druhýkrát svoje Humno, stan, v ktorom hrajú rôzne kapely a učí sa tam tancovať. Niekdajší lúčničiar usporadúva tanečné domy aj v Bratislave, Košiciach a každoročne aj na Pohode.
Tam bude dnes v rámci programu účinkovať aj súbor Technik s vystúpením Folklove, ktorý je, z pohľadu laika, ale aj starších folklórom ošľahaných chlapíkov, čo počas Východnej sedeli za nami – jednoducho úžasný. Ktovie, či jeho tanečníci a kapela ostanú po vystúpení na Pohode, alebo sa budú ponáhľať do Detvy. Zážitky majú predsa rôznu podobu.
