Ráno si uvaríme si kávu, obvoláme kamarátov a skúsime normálne žiť. Film Shut Up and Play The Hits hovorí o posledných hodinách kariéry skupiny LCD Soundsystem.
Moderátor jednej americkej televíznej talkshow si myslí, že sú len tri spôsoby, ako možno prestať existovať vo svete rocku: predávkovať sa, hrať tak dlho, až to nikoho nebude zaujímať, alebo (a to sa zrejme odvolával na Bona) zložiť hudbu k muzikálu Spider-Man. Zakladateľ a spevák skupiny LCD Soundsystem James Murphyho ho musel presviedčať, že existuje ešte iná cesta. Normálne sa na vrchole úspechu rozhodnúť, že je čas skončiť, zorganizovať a odohrať dlhý koncert a potom začať robiť čosi iné. „Čo by ste teda rád robili?,“ pýta sa. A Murphy mu odpovedá: „Neviem, rád napríklad varím kávu.“
Bude to pohreb, užime si ho
Skupina LCD Soundsystem prestala hrať a existovať 2. apríla 2011. Na druhý deň po newyorskom kocerte v Madison Square Garden sa Murphy zobudil s miernymi ťažkosťami. Naozaj si uvaril kávu, konečne sa vyzliekol, vypočul si pätnásť odkazov na telefóne a začal sa pozorovať. Takto si predstavoval, že sa bude cítiť? Jeho rozlúčku s hudobnou kariérou - na veľmi tesnom štyridsaťosemhodinovom úseku – nedávno zaznamenali režiséri Will Lovelace a Dylan Southern a film, ktorý nazvali Shut Up and Play The Hits, a teraz ho poslali na festival do Karlových Varov.
Nerozprávajú v ňom, kedy presne newyorská elektro-punková skupina vznikla (v roku 2005), nespomínajú, ako ich albumy (LCD Soundsystem, Sound of Silver a This Is Happening) hodnotila kritika (lebo to je celkom zrejmé zo zaznameného koncertu), a preto majú čas na niečo iné. Chcú od Murphyho počuť, prečo si po takom krátkom čase na scéne myslí, že pokračovať by nemalo zmyslel a prečo sa tak ľahko vzdáva slávy. „Ľudia si myslia, že my hudobníci, najma keď máme úspech, sme niekým špeciálnym,“ hovorí Murphy. „Keď sme začínali, naším hlavným cieľom teda bolo vyhnúť sa tomu, že by sme si to mysleli aj my.“
LCD Soundsystem nikdy vlastne nemali plány koncertovať a chodiť na turné a dnes James Murphy už ani presne nevie definovať svoje pôvodné ambície. Možno zanechať stopu, hovorí opatrne. „Netúžili sme napísať pesničku s veľkým posolstvom, iba v nej zaznamenať miesto, chvíľu a rozpoloženie, v ktorom vznikla.“ Keďže to sa mu už zdalo byť naplnené, vybral si zo skrine slušný oblek, starostlivo sa oholil, prišiel do Madison Square Garden, pripojil sa ku kolegom, úplne triezvo s nimi prešiel zvukovou skúškou, dohodol nejaké drobnosti s manažérom a vystúpil na pódium. „Bude to dlhý koncert,“ hovoril publiku. „Dal by sa považovať za náš pohreb, tak si ho teda poriadne užime.“
Je to znepokojujúce
Keď ale po štyroch hodinách ohlasoval úplne poslednú pesničku – New York, I Love You, But You Are Bringing Me Down – nebol si presne istý, či chce od publika počuť protesty, alebo radostný potlesk. Zreteľnejšie pocity nemal ani na druhý deň. „Je to znepokojujúce, ale zatiaľ sa cítim prekvapivo normálne,“ hovoril ešte pred obedom do telefónu svojmu manažérovi. Lenže potom začal obvolávať ostatných členov kapely, aby sa ešte naposledy stretli, a uvedomil si, že koniec kariéry je oveľa emočne náročnejší, ako predpokladal. Skončiť s hudobnou kariérou znamená skončiť aj s veľkou časťou súkromného života - a on v tej chvíli nevedel, či ho neobetoval len preto, že sa bál sa bál zodpovednosti, obáv z možného budúceho neúspechu a strachu, že raz jeho skupina nebude už taká dobrá.
S režisérmi Lovelaceom a Southernom pracoval aj Spike Jonze a spolu vytvorili koncertný film, ktorý je zároveň intímnym portrétom s jemným odtieňom smútku. Pri jeho premiére na festivale v Sundance fanúšikov skupiny, a možno aj samotného Murphyho, utešovali: „Skončiť na vrchole je absolútne pochopiteľné. LCD Soundsystem nahrali hudbu, na ktorú možu byť hrdí. Keby pokračovali len preto, že to niekto chce alebo že nemajú peniaze, bolo by to proti obrazu, ktorý o sebe chceli vytvoriť.“
