Nórsky film Henrik bol možno najjednoduchší z celej súťaže. Ale vyhral.
„Som šokovaný, teda myslím v dobrom zmysle slova. Nepoznám nikoho z členov poroty, ale zrejme to sú veľmi milí ľudia,“ hovoril nórsky režisér Martin Lund, keď mu odovzdávali víťazný Krištáľový glóbus.
S filmom Henrik (v origináli sa volá Viac-menej muž) utekal do Karlových Varov na poslednú chvíľu, ledva hotový a spokojný so svojou prácou, lebo keby ho vraj nevybrali do hlavnej súťaže, dokončoval by ho ešte o dva mesiace dlhšie.
A je možné, že s cenou nepočítal preto, že na festivale videl niekoľko filmov s ťažkými aj dobre spracovanými témami, alebo o nich aspoň počul. Taliani nakrútili politický triler Román o jednom masakri. Poliaci prišli s psychologickou drámou Zabiť bobra a ukázali v nej, ako môžu vojaci nasadení do svetových konfliktov otupieť, zhrubnúť alebo zošalieť. Kanaďania vytvorili vo filme Kamión citlivý portrét človeka, ktorý nie vlastným pričinením zabije na ceste človeka a stratí zmysel života.
Generácia nedospelých
Martin Lund nakrútil možno najjednoduchší film z celej súťaže. Aspoň teda napohľad. Jeho hrdina, 35-ročný Henrik, sa nevie vymaniť z postpubertálneho spôsobu života, ani keď s manželkou čakajú dieťa. Cíti, že to okolie vidí a posudzuje, trápi sa a hanbí za to, ale to mu ešte v dospievaní nepomôže.
Po vyhlásení výsledkov by však Lund nemusel byť taký prekvapený, keby vedel, že na tomto festivale už malo úspech viacero intímnych nórskych filmov s prostou zápletkou. Napríklad Kurz negatívneho myslenia alebo Kamoš. Najmä v Osle vraj teraz vládne generácia tridsiatnikov, ktorí sú dospelí len vekom.
Aj herec v hlavnej úlohe Henrik Rafaelsen hovorí: „Henrik robí hlúposti a ubližuje nimi, ale aj tak som sa snažil, aby ho mali ľudia radi. Napokon, pri hraní som inšpiráciu hľadal aj v sebe.“ Porota mu za to udelila cenu pre najlepšieho herca, ktorú s ním ex aequo zdieľa Eryk Lubos z filmu Zabiť bobra. Popri nich dostal špeciálnu cenu mladý grécky herec Yannis Papadopoulos za film Chlapec pojedajúci vtáčí zob.
Nepochopení Gréci
Víťazi zvyknú hovoriť, aké je v Karlových Varoch úžasné, srdečné a otvorené publikum, a v podstate majú pravdu. Ale práve pri gréckom filme sa ukázalo, že ho ešte stále môže čosi zaskočiť. Režisér Elektoras Lygizos nakrútil nežný a smutný film o nezamestnanom mladíkovi a jeho zúfalej snahe zachovať si svoju dôstojnosť, a vybudoval ho bez toho, že by musel akokoľvek vysvetľovať politický kontext. Jeho snaha o realizmus však zostala trochu nepochopená. Pri scénach, v ktorých hladný hrdina pojedá vlastnú spermu alebo čistí záchod bez vody, veľa divákov opustilo kinosálu.
Aj v Karlových Varoch sa diváci asi najviac potešia, keď uvidia dobrú komédiu. V ich hlasovaní zvíťazila belgická tragikomédia Hasta la vista! o hendikepovaných panicoch, tesne ju dobiehal nový film Kena Loacha Anjelský podiel, ktorý sa sviežo krúti okolo whisky. Len na tretie miesto sa spoločne s reštaurovanou verziou Formanovej komédie Hoří, má panenko dostal Hon, dánska dráma Thomasa Vinterberga o mužovi, ktorého neprávom obvinili z pedofílie.
