Už v piatok sa na zámku Schloss Kittsee začína festival Kittsee Tanz 2012, ktorí v rámci štyroch renesančných večerov ponúkne v netradičných priestoroch zámockého parku baletné predstavenie Rómeo a Júlia v choreografii Mária Radačovského a v spoločnom naštudovaní súborov Balet Bratislava a Grand Rapids Ballet Company.
Vaša choreografia klasického baletu Rómeo a Júlia pôvodne vznikla pre americký súbor Grand Rapids Ballet Company. Potom prešla úpravou pre domáci Balet Bratislava a o niekoľko dní budú mať návštevníci zámku Schloss Kittsee možnosť vidieť verziu upravenú pre otvorený priestor zámockého parku.
Vždy som chcel robiť svojho Rómea a Júliu, ale stále som sa toho bál, pretože je veľa zlých verzií. Tajne som dúfal, že tá naša bude dobrou verziou. Tak sme sa s umeleckou riaditeľkou súboru Grand Rapids Ballet Company Patriciou Barker dohodli na tomto titule a dopadlo to vynikajúco. V tej dobe už bolo isté, že vznikne Balet Bratislava, ktorý je, čo do počtu tanečníkov, podobný Grand Rapids Ballet Company. A moja choreografia bola od začiatku koncipovaná pre asi 20-členný súbor. Od začiatku som teda vedel, že keď prídem do Bratislavy, tak je to pre začiatok pôsobenia nového súboru skvelý titul. Ani SND nemá momentálne Rómea a Júliu v repertoári. Prišli sme s titulom, ktorý v Bratislave absentuje. Predstavenie sme samozrejme museli upraviť. Choreograficky je na 90 percent rovnaké ako americká verzia, ale vizuálne je iné, máme iné kostýmy, inscenácia je bez videoprojekcií. Z určitého pohľadu sú niektoré veci lepšie tým, že sa zjednodušili. Ale niektoré veci mi zase chýbajú. Javisko Novej scény je podstatne menšie ako v Amerike. Čiže to celé pôsobí inak.
Pre predstavenia na zámku Schloss Kittsee vznikla tretia verzia, v ktorej sa spoja tanečníci oboch súborov. Zaujímavý je však najmä priestor, kde sa bude tancovať.
Bude to taká americko-bratislavsko-rakúska verzia. Schloss Kittsee je krásny zámok, ktorý aj v predstavení použijem. Má pekný balkón na ktorom sa dá tancovať. Hlavným javiskom ale bude fontána, ktorá je pred zámkom. Všetko bude prepojené. Diváci budú akoby v takej aréne, ale zároveň, keď sa pozrú hore, tak scenéria zámku bude hrať. Napríklad odtiaľ bude sledovať celé dianie niektorá z ďalších postáv, alebo tam budeme vidieť ústrednú dvojicu. Niektoré veci sme úplne vypustili, bude to možno viac divadelnejšie. Na otvorenom priestranstve sa nedá všetko to, čo v klasickom divadle. Ale na druhej starne to nebude jednodimenzionálne, ako keď sedíte v hľadisku. Je zaujímavé sa niekedy pozerať na tanec z boku. Alebo keď sú diváci k tanečníkovi tak blízko, že sa ho môžu dotknúť, ako to bude aj v tomto prípade. V predstavení pribudne ešte Hlas (nahradí videoprojekcie, ktoré sú súčasťou americkej verzie), zaznejú úryvky Shakesperových textov načítaných v nemčine. Aby sa divák vedel zorientovať. Napríklad súboj nahradí Hlas hovoriaci o nenávisti. Ja som čítal pôvodný Shakespearov text v starej angličtine a mnohým veciam som ani nerozumel, na to musí byť naozaj odborník na toto obdobie. Ale je to krásny text, napríklad keď Júlia hodnotí noc s Rómeom. Pretože celé predstavenie je o Júlii. Vždy bolo.
Takže pripúšťate aj istú mieru improvizácie?
Fontána to limituje. Ale ľudia môžu chodiť, meniť miesto, odkiaľ budú predstavenie sledovať. To môže byť pre tanečníkov zaujímavé, napríklad zmenia spôsob odchodu a nasmerujú ho medzi ľudí. Všetko sa ukáže po prvom predstavení, keď už budeme vedieť, ako to na divákov pôsobí. Súboru to dá skúsenosť do budúcnosti. Budeme vedieť, že môžeme to predstavenie hrať inak, na viacero spôsobov. Nie všetky z našich predstavení sú adaptovateľné do otvoreného priestoru, niektoré si vyžadujú isté technické podmienky, napríklad Czech in: Kylián-Vaculík je nastavený v danej forme len pre divadlo. Ale pri Rómeovi a Júlii sa to dá. Teším sa, čo z toho vznikne. Celý večer má mať uvoľnenú letnú atmosféru. Dúfame, že ľudia sa ešte dlho po predstavení budú prechádzať po záhrade a rozjímať o tom, čo zažili.
Balet Bratislava sa teda pracovne stretne so súborom Grand Rapids Ballet Company po prvý krát?
Áno. Ja sa už teším, pretože oba súbory majú tento balet naštudovaný. Grand Rapids Ballet Company ho bude hrať aj v ďalšej sezóne, dokonca s ním pôjde aj na niekoľko festivalov. Som zvedavý, ako na seba budú reagovať nové dvojice. „Náš“ Rómeo Arthur Abram napríklad dostane novú Júliu z Ameriky. Dokonca tú Júliu, na ktorú bola choreografia postavená. A potom Patricia Barker, ktorú som prehovoril, aby prišla zatancovať matku - Lady Capulet. Úloha bola robená presne na ňu, ale potom ju už prestala tancovať. A teraz si ju príde zatancovať s našim Andrejom Szabom, ktorý tancuje Tybalta. To bude krásny dominantný pár.
Podľa čoho ste medzi tanečníkov jednotlivých súborov delili úlohy?
Niektorí z našich tanečníkov mali už iné záväzky a nemohli. Takže máme jeden kompletný americký pár Rómea (Nicholas Schultz) aj Júliu (Rachel-Riley), a potom príde ešte jedna Júlia (Sadie Brown) a matka (Patricia Barker). Tybalta bude tancovať Andrej Szabo a ako Mercutio sa predstaví Daniel Corbeil.
"Dúfame, že ľudia sa ešte dlho po predstavení budú prechádzať po záhrade a rozjímať o tom, čo zažili."
Vaša verzia Rómea a Júlie je posunutá do súčasnosti. Je to pre vás zaujímavejšie? Prináša to choreografovi viac možností?
Je to moderný balet. Pohybovo, aj čo sa kostýmov týka. Žiadne trikoty, muži tancujú v jazzových topánkach. Je to neoklasika. Keby som to robil teraz, posunul by som to opäť niekam inam. V tej dobe som to cítil takto. Stále, keď skúšame, tak tam niečo mením. Niektoré veci tu napríklad nefungovali tak ako v americkej verzii. Máte iných tanečníkov, ktorí cítia inak. Je dôležité upravovať choreografiu na ľudí, tí sú dôležití. Mení sa aj samotný tanečník, niekam sa posúva. O rok vidíte a cítite niektoré veci inak. Premiérou sa to celé iba začína. Bude zaujímavé sledovať, ako na seba budú teraz tanečníci reagovať, povedzme náš Arthur Abram a Rachel-Riley. Každý má naskúšanú svoju verziu, jej určité detaily. Som zvedavý, kto z nich bude silnejší a bude viac trvať na svojich detailoch. Posledné slovo mám samozrejme ja, ale je dôležité nechať niektoré veci nech sa udejú. A keď sa udejú takto prirodzene, vtedy to má svoje čaro.
Rómeo a Júlia nie je iba tanečné predstavenie, má veľa dramatických prvkov, čím sa viac približuje divákovi.
Herectvo je veľmi dôležité. Tanečníci to predstavenie už od premiéry posunuli niekam úplne inam. Napríklad Andrej za posledný rok veľmi dospel a v predstavení je cítiť tú vyspelosť muža. Najviac ma zaujíma práca s ľuďmi, ktorí už dosiahli istú úroveň, sú tvárni, otvorení. Nie sú iba vykonávatelia vašich pokynov, ale sami dotvárajú, vyfarbujú charakter postavy. Najhoršie je, keď sa tanečník snaží byť tým, kým nie je. Divák to hneď vycíti. Keď je tanečník pravdivý a je to osobnosť, tak to divák vidí. Mali sme aj talentovaných tanečníkov, ktorí sa ale nedokázali otvoriť úlohe a boli povrchní. Pritom mali všetky predpoklady, aby boli vo svojich úlohách geniálni. Je to veľmi individuálne. Ja som teraz zvedavý na tanečníkov z Ameriky, ktorí sa za ten rok tiež niekam posunuli.
Je aj v balete hlavná úloha v klasickom kuse istou métou? Dôkazom o dosiahnutí istej úrovne?
Osobne milujem klasiku. Ale nie každý môže robiť klasiku. To je veľmi dôležité povedať. Klasika je základ, ale záleží na tom, čo tanečníka napĺňa vnútorne. Niektorí sú preurčení na robenie výlučne klasického repertoáru. Je niekoľko druhov tanca, ktoré si navzájom pomáhajú. Dnes je to nastavené tak, že musíte ovládať všetko. Niekto môže 20 rokov tancovať dookola klasické úlohy a je to skvelé ak to robí naozaj perfektne. Nech sú nositeľmi tradície. Potom sú tanečníci, ktorí majú obzor posunutý ďalej. Tých klasických vecí nie je až tak veľa, možno desať - pätnásť. Ale vznikajú nové a nové choreografie. Záleží čo tanečníka napĺňa. Sú ľudia, ktorí dokážu odtancovať všetko a skvele, ale takých je veľmi málo. Ale väčšina tanečníkov je dobrých v tom svojom štýle. Aj keď vznikal Balet Bratislava tak sme si povedali - toto je náš štýl a v tomto budeme robiť. A budeme v tom viac ako dobrí. Nebudeme robiť niečo napol.
Neplánuje sa podobný projekt, ako je tento festival Kittsee Tanz 2012 aj na Slovensku? Pretože je to dobrý spôsob, ako prilákať ľudí na tanečné predstavenia.
My sa nebránime a vedeli by sme preto urobiť všetko, pretože to pomáha tancu. Je to však otázka financií. Nedá sa urobiť predstavenie zadarmo. Tu vidíme kultúrny rozdiel. Maličké rakúske mestečko je ochotné zaplatiť za baletné predstavenia. Ľudia chcú byť teraz vonku. Keby s podobnou ponukou prišlo naše mesto verím, že diváci by určite prišli.
Rómeo a Júlia / zámok Schloss Kittsee
13. júl / 20.00
14. júl / 20.00 (špeciálny hosť Katarína Knechtová – 22.00)
15. júl / 16.00
21. júl / 20.00
Náhradný termín v prípade nepriaznivého počasia
20. júl / 20.00
· Mário Radačovský
Mário Radačovský absolvoval Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej v Bratislave a v roku 1989 nastúpil do Baletu SND, kde po krátkom čase získal zmluvu ako sólista. V rokoch 1992 – 1999 pôsobil v Nederlands Dans Theater Jiřího Kyliána v Haagu. V tomto súbore mal možnosť spolupracovať s najvýznamnejšími svetovými choreografmi: Jiřím Kyliánom, Matsom Ekom, Nachom Duatom, Ohadom Naharinom, Williamom Forsythom, Édouardom Lockom, Hansom van Manenom, Paulom Lightfootom, Johanom Ingerom, Paulom Ribeirom. V roku 1999 sa stal hlavným sólistom súboru Les Grands Ballets Canadiens v Montreale. O svojom tanečnom umení presvedčil divákov ako hosť v takých významných divadelných domoch, ako sú Royal Winnipeg Ballet (2005), Ballet British Columbia (2004, 2006), Toronto (2005) a Jacob's Pillow (2007). Choreograficky začal tvoriť v roku 2002. Jeho prvotinou bolo dielko The Letter. Medzi ďalšie choreografické diela Mária Radačovského patria: Passage à l‘eau trouble, (2002), Valse; Inšpirácia (2003), Bolero (2004), Shadows and Lights (2005), Balansoire (2006), Stretnutie s labuťou, Soufflé des oiseaux (2007). Pre Balet SND vytvoril diela Zmena... (2005), Warhol (2007) a 68 (2008). V apríli 2009 mala premiéru jeho choreografia Večera, ktorú uviedol súbor Magyar Balett Színház v Budapešti, duet Urlicht pre Národné divadlo v Brne a v novembri 2009 sa uskutočnila premiéra celovečerného pôvodného tanečného divadla Everest pre súbor Baletu SND. V sezóne 2010/2011 pracoval na dvoch projektoch. Pre súbor Operety v rumunskej Bukurešti vytvoril choreografiu a réžiu inscenácie Maria de Buenos Aires a balet Rómeo a Júlia pre Grand Rapids Ballet Company v Michigane (USA). Od sezóny 2011/2012 bude choreografom Grand Rapids Ballet. V súčasnosti pripravuje tanečnú produkciu Skrinka hračiek na hudbu Clauda Debussyho v prevedení Montrealského symfonického orchestra pod taktovkou Kena Nagana. Mário Radačovský pôsobil na pozícii riaditeľa Baletu Slovenského národného divadla od roku 2006 do mája 2010. (zdroj: baletbratislava.sk)
Autor: Zdroj: Mariana Jaremková
