Fastfood svieti už aj v bratislavskom kostole

Na námestí je Pán Božko aj rozkročené nohy, začala sa prehliadka Socha a objekt.

Takmer úplná tma, v šere sa dajú rozoznať len vysoké stĺpy kostola. Priestor chrámu netradične osvetľuje nápis Sale, známe logo fasfoodového reťazca či reklama burger.

V Kostole klarisky v centre Bratislavy nie je výpredaj ani gotická stavba zo 14. storočia sa nezmenila na predajňu rýchleho občerstvenia. To sa len začala medzinárodná výstava Socha a objekt. V rámci jej 17. ročníka tu vystavuje maďarský umelec András Mengyán.

Viktor Hulík, hlavný organizátor medzinárodného podujatia, sochár a galerista, vybral svetelnú inštaláciu v Klariskách, v kostole, ktorý dnes funguje ako výstavná a koncertná sieň, zo všetkých výstav Sochy a objekt ako výnimočnú. „Je to sugestívny pohľad,“ opisuje tmavý priestor, ktorý osvetľujú nápisy a pútače.
Atmosféra chrámu umelcovu inštaláciu jedinečne dotvára, dielo získava iný rozmer.

Inštalácia v Klariskách.

Nohy svietia

Upozorniť na to, že priestor dokáže pôsobiť na sochy i divákov, sa snaží celý medzinárodný projekt Socha a objekt. Človek za sochami nechodí len do galérií, ale diela vyšli do záhrad, na námestia a ulice. Dotýkať sa exponátov je tu dovolené.

Akoby ožil obraz slovenského umelca Mareka Ormandíka. Taký pocit získame, keď prechádzame Hviezdoslavovým námestím v centre Bratislavy. Zdiaľky nás upúta Ormandíkov Pán Božko postavený pod tunajší zelený strom, zopäté ruky a maliarsky rukopis autora v trojrozmernom diele.

O pár metrov nám do očí „zasvietia“ nohy. A to doslovne. Slnko sa odráža od strieborného kovu veľkých rozkročených nôh. Turisti, ale aj domáci sa medzi nohami na vysokých podpätkoch dokonca fotia. Na snímke tak majú dielo slovenského Richarda Keťka - OFF Duty. Deti viac láka veľká biela hlava, skúšajú mohutný nos a ústa, na námestí svojho Rotena vystavuje aj umelec Laco Teren.

Pán Božko Mareka Ormandíka na Hviezdoslavovom námestí

OFF Duty Richarda Keťka.

Papier ako sochársky kameň

Organizátor akcie Hulík vraví, že v rámci tohto ročníka u nás vystavuje 90 umelcov z 19 krajín sveta, v Bratislave sa dá počas leta vidieť viac než 250 sôch a objektov.

Individuálne prehliadky i skupinové sochárske predstavenia krajín – Bulharsko a jeho sochári, Švédsko priviezlo konkretistov či Cyprus zas súčasné umenie.

Medzinárodná výstava neprináša len umenie do ulíc, ale pre ľudí otvára aj nové priestory. Človek sa počas výstavy dostane aj do inak neprístupnej Lisztovej záhrady v bratislavskom Starom Meste, jej priestor ozvláštňujú sochy slovenského umelca Ľuba Mikleho.

Univerzitná knižnica má umenie aj vo svojej výstavnej sieni. Diela dánskych umelcov poukazujú na hranice, čo je ešte vôbec socha. Plastiky tu dotvárajú tiene, geometria získava jemnosť. A to aj vďaka papieru, umelci mu dali funkciu „sochárskeho kameňa“.

V Galérii Slovenskej výtvarnej únie sú sochy, objekty a šperky na zelenom trávniku.

Galériu polievajú

Schody a vchod do takzvanej bratislavskej umelky zarástli trávou. Zelený vstup do Galérie Slovenskej výtvarnej únie na Dostojevského rade predznamenáva, že vnútri sa niečo deje. Po príjemnom zelenom „koberci“ kráčame aj vo výstavnej miestnosti.

Okrem trávnika sem prišla aj socha a vzala si aj šperk, prebieha tu totiž medzinárodné sochárske a šperkárske sympózium hommage á Erna Masarovičová.

Trávnik je tiež súčasťou medzinárodného projektu Socha a objekt, aby nezožltol a nevyschol, v galérii ho pravidelne kropia. Príjemným osviežením v lete je celá akcia Socha a objekt.