Zväčša platí, že film, ktorý budí u kritikov nadšenie, masové publikum nezaujme. A naopak: ak sú recenzenti znechutení, producenti môžu čakať skvelú návštevnosť. Toto je vzácna výnimka.
Americký filmár Oren Peli, preslávený nízkorozpočtovým hororom Paranormal Activity, priznal, že na film Černobyľské denníky ho inšpirovali reportáže z miesta tragédie. Rozpráva o skupine mladých amerických turistov, ktorí sa v Kyjeve dajú zlákať na výlet do zakázanej oblasti – bývalého sídliska zamestnancov černobyľskej jadrovej elektrárne. Doslova si koledujú o to, aby sa im prihodilo niečo škaredé.
Na scenári spolupracoval Peli s bratmi van Dykovcami, scenáristami, režisérmi a hercami béčkových trilerov aj hororov, nakrúcaných pre video. Na poste režiséra debutoval tvorca vizuálnych efektov Bradley Parker (Klub bitkárov, Peter Pan), kameramanom je uznávaný Dán Morten Soborg (Lepší svet).
(Ne)dokonalá ilúzia
Do Černobyľských denníkov investoval vraj len milión dolárov a treba uznať, že film po stránke obrazu ani strihu nepôsobí amatérsky. Nie je však ani novátorský. Koncepcia vychádza zo Záhady Blair Witch (1999), len roztrasenú „autentickú“ ručnú kameru striedajú profesionálne zábery, ktoré naplno využívajú atmosféru miesta. V skutočnosti sa nakrúcalo v Maďarsku a Srbsku, no ilúzia je dokonalá. Všetko ostatné je zle.
Nezohraní herci, pozbieraní z celého sveta, mali k dispozícii biedny scenár. Nielenže z ich postáv robí hlupákov, ale stupídne sú aj dialógy. Tvorcovia sú nedôslední: zvolili si tradičnú tínedžerskú vyvražďovačku, ale príbeh sa odvíja bez prekvapení podľa tradičných schém béčkovej kinematografie a po žiadnej stránke (ani hudobnej) nevyužíva exotickosť dejiska.
Rovnako ako s atmosférou scenár ani réžia nevedia pracovať s napätím, jeho rozvíjaním, dávkovaním a stupňovaním. Mladí Američania, aj ukrajinský sprievodca sú vykreslení nemotorne, nevyvolávajú sympatie, ani obavy. Skôr máte sklon spokojne konštatovať: Tak vám treba, idioti! A horor, v ktorom publikum nemá strach, nie je hororom.
Úspešný neúspech
V Rusku i v USA sa ozvali hlasy, že celá myšlienka je cynická a znevažuje obete černobyľskej katastrofy. Je pravda, že umeleckého stvárnenia udalosti z roku 1986 sme sa nedočkali, no publikum v kinách neprijalo Černobyľské denníky z iného dôvodu: ak by šlo o film, šírený na lacných DVD, určený na sledovanie v noci, keď sa už pripití hostia na párty začínajú nudiť, všetko by bolo v poriadku. No ak máte platiť také isté nemalé vstupné do kina ako za výpravné veľkofilmy, nedokážeme sa zbaviť pocitu, že nás niekto ozbíjal.
Trpkým paradoxom tohto filmu je, že je úspešný vďaka minimalistickému rozpočtu. Len do pokladníc amerických kín priniesol vyše 18 miliónov dolárov.
