Rakúsky dirigent FRIEDRICH HAIDER vidí v Slovenskom národnom divadle veľký potenciál a chce prilákať mladých divákov. Poskytol rozhovor rovno po stretnutí s novým generálnym riaditeľom Mariánom Chudovským.
Dohodli ste sa?
„Áno, som veľmi spokojný so svojimi povinnosťami aj s podmienkami.“
Ako vysvetlíte svojim rakúskym kolegom, že ste vzali funkciu v Bratislave?
„Za posledné štyri roky som urobil vo vašom národnom divadle tri produkcie a našiel som tam motivovaný orchester i zbor. V rámci kariéry som hosťoval po svete, preto bolo pre mňa zaujímavé, ako počas skúšok rástla výkonnosť v SND. Vidím tu veľký potenciál, je to pre mňa výzva.“
Ste spokojný s finančným ohodnotením?
„Nie som tu pre peniaze, aby som bol úprimný, pracujem tu za oveľa menšie peniaze ako inde. Ale chcem robiť s týmto tímom. Poznal som pána Chudovského ako vynikajúceho umelca a inteligentného človeka, podobne ako Slavomíra Jakubeka, ktorý bude mojím zástupcom a ktorý je veľmi skúseným dramaturgom. Každá spolupráca je vždy riskantná, ale my sa už poznáme dlhšie.“
Aké je podľa vás dnešné operné prostredie v Bratislave?
„Myslím, že je tu skupina milovníkov opery, ale celkovo sa tu význam opery veľmi nevníma. Mojou túžbou je ukázať, aké dôležité je umenie. Počas krízy sa prvé škrtajú výdavky na kultúru, čo je strašné. Umenie je predsa potravou pre dušu, globálne dedičstvo. Opera je neopísateľný fenomén, je to niečo úplne živé, podobne ako maľba v galérii, ktorá je vždy živá, lebo vždy iným spôsob komunikuje s návštevníkom. Aj keď boli tisíce produkcií Čarovnej flauty, stále sa v nej nájde niečo nové, podľa toho, čo sa práve deje v spoločnosti.“
Čím by ste v SND chceli začať?
„Iniciatívami smerom k mladým ľuďom, musíme im ísť v ústrety, lebo nemôžeme čakať, že prídu sami od seba. Ale toto sa nedá zmeniť za tri mesiace.“
Bude naša opera zaujímavejšia pre Viedenčanov, ak bude mať na čele rakúskeho dirigenta?
„Možno ma niektorí budú poznať, ale to nie je mojím hlavným záujmom. Tým je otvoriť operu pre všetkých, nielen pre vyššie vrstvy. Otázka je, ako sa bude dariť naplniť sály. Neviem, či je problém len v peniazoch.“
Pre isté vrstvy možno aj áno.
„Je mi jasné, že tu je iný svet ako vo Viedni, hoci je to len 80 kilometrov. Nechcem súdiť, len preskúmať. My, ktorí poznáme iné krajiny len z návštev, nemôžeme mať o nich nejaký názor, museli by sme tam nejaký čas žiť.“
Ste spokojný s technickými podmienkami nového divadla?
„Zatiaľ áno, môžu byť nejaké technické problémy, ale to je normálne, stáva sa to aj v Metropolitnej opere.“
Hovorí sa o zlej klimatizácii v orchestrálnej jame.
„Budem sa tým okamžite zaoberať.“
Aké sú vaše iné záväzky na najbližšie obdobie?
„Niektoré zruším, lebo budem mať aj riadiacu funkciu. To znamená, že tu nielen musím, ale hlavne chcem byť. Nemám problém venovať svoj čas tomuto divadlu.“
Často sa v súboroch vníma ako najväčší problém pozývanie hviezd namiesto budovania súboru.
„Je to otázka rovnováhy. Bol som na predstavení, na ktorom vystúpil aj Leo Nucii, takéto vystúpenia sú odsúdené na úspech, ale samy osebe vám operný dom neurobia. V Metropolitnej opere áno, tam máte každý večer iba hviezdy. Ale v SND máte súbor. Robil som sedem rokov vo Viedni a tam sme tiež mali viac produkcií, ktoré vytvorili len s domácimi umelcami. Niekedy to dopadne lepšie, ako keď sa len čaká na hviezdy. Nemôžete síce z každého urobiť hviezdu, ale myslím, že viem dosť o hlasoch, mám skúsenosť, že niektorí sú lepší na jeden typ úloh, iní na iné. Tieto veci sa ľuďom ťažko hovoria, ale pokúsim sa o to.“
Budete robiť zmeny už v najbližšej sezóne?
„Budeme trochu improvizovať, ale v zásade pôjdeme podľa toho, čo naplánoval pán Dvorský, lebo je to už dohodnuté s umelcami. Môžeme si dovoliť len niekoľko drobných zmien. Situácia, ak sa menia šéfovia tak krátko pred začiatkom sezóny, je mimoriadna.“
Malo by sa malé divadlo, akým je to naše, držať tradičného repertoáru, alebo by sme si mohli dovoliť viac experimentovať?
„Neverím na výrazy ako 'režisérske divadlo’. Aj konzervatívna dramaturgia môže byť veľmi silná. Videl som, ako režíroval tradičný repertoár Giorgio Strehler, a videl som aj veľmi zlé experimentálne produkcie. Ale platí to aj naopak. Nie je to otázka termínu, ale ako sa to urobí.“
Poznáte Slovensko aj vďaka vášmu predchádzajúcemu manželstvu s Editou Gruberovou?
„Samozrejme. Žiaľ, nikdy som sa nenaučil po slovensky. Som však rád, že v divadle vie takmer každý po anglicky alebo po nemecky. Ale nejaké slová som pochytil aj zo slovenčiny.“
Napríklad?
„Hubička.“
To je po česky. Alebo to môže byť súčasťou dialektu zo západného Slovenska.
„Skutočne? Musím sa opýtať Edity.“
Vie o tom, že prichádzate pracovať do Bratislavy?
„Zavolal som jej, keď vznikla taká možnosť. Ak podpíšem zmluvu, zavolám jej ešte raz.“
Budete sa snažiť získať na hosťovanie slovenských spevákov pôsobiacich v zahraničí?
„Určite. I keď je známa veta z Biblie, že nik nie je doma prorokom. Sám som mal takmer 43 rokov, keď som prvý raz dirigoval vo Viedni, dovtedy som účinkoval len v zahraničí. Poznám veľa príkladov, keď veľké hlasy vôbec neúčinkujú doma.“
