Ako vzniká hit: Modrá Jany Kirschner

Prvé hity Jany Kirschner nevznikali v romantických podmienkach. Pesnička Modrá prišla na svet v kuchyni a predsa to dotiahla ďaleko.

V roku 1999 to znelo ako nesplniteľné zadanie. Nájdite doma na scéne mladú osobitú speváčku s civilným moderným prejavom. Pesničkárku spievajúcu pre široké publikum popové pesničky na vlastné vyzreté texty, ktoré vo vás nevzbudzujú pocit prechodenej puberty.

Alebo inými slovami: niečo celkom protikladné socialistickému poňatiu pop music, keď žena musí spievať o láske, no texty nikdy nie sú otvorené a, hlavne, sú presladené.

Osemsto kusov

Speváčka z Martina mala dvadsať jeden rokov, no jej kariéra sa mohla skončiť rovnako rýchlo ako sa začala. Dva roky predtým vyšiel debutový album Jana Kirschner, ktorého sa predalo mizerných osemsto kusov.

O ďalší komerčný prepadák nejavil vydavateľ záujem. A čo bol tiež problém, miske a hudobníčke bez perspektívy chýbala sprievodná kapela.

Modrá

Text: Jana Kirschner
Hudba: Jana Kirschner a Ján Hangonyi

Mesiac sedí na strome,
niekto klope v mojom sne.
Chcem takého ako ty,
si zo mňa celkom opitý.
Mám, stále ťa mám.

Môžme behať bosí a
nahí ako vtedy,
keď si bol malý chlapec,
čo sa časom mení.
Mám, stále ťa mám.

Refrén:
Ležíš so mnou na perách,
do mňa padáš ako dážď,
si tu so mnou, kým ja spím. Mám, stále ťa mám.
Stále ťa mám.

Motýl ti spí na perách,
sen tu stojí pri dverách.
Chcem takého ako ty,
si zo mňa celkom opitý.
Mám, stále ťa mám

Nejaký čas hrávala prevzaté veci s kapelou Money Factor, kým jej manažér Jozef Šebo oslovil gitaristov pradávnej rockovej skupiny YPS, ktorí v duu hrávali po kluboch. Možno pri tom zavážilo, že Ján Hangonyi a Ján Kapusta, tak ako Jana, boli tiež Martinčania.

Podstatné však bolo, že práve oni sa zúčastnili pamätného stretnutia nad obedom v kuchyni.

„Na sporáku sa vyprážali rezne, jeden ich pripravoval, druhý brnkal na gitare a potom sa vystriedali,“ spomína Jana Kirschner ako vznikal základ jej druhého albumu. „Mali sme málo času, možno dvadsať minút, pretože hneď po obede cestovali na tri mesiace hrať kamsi do Álp.

No za tú krátku chvíľu nevznikla jedna, ale hneď niekoľko silných pesničiek - Modrá, Žienka domáca, Little Sister. Neznie to bohvieako romanticky, ale bolo to tak.“

Kto to zaplatí

Zaujímavo po rokoch však znie, že album, ktorý získal desať nominácii na ceny Aurel, nahrávali bez toho, aby bolo jasné, kto platňu zaplatí a vydá.

„Vo firme Universal sa po neúspechu minulej platne do spolupráce nevrhali,“ vysvetľuje hudobníčka. „No my sme cítili, že máme v rukách fantastický materiál. A pri nahrávaní sme si vraveli, že tú platňu dotiahneme do konca, aj keby sme ju potom mali rozdávať ľuďom zadarmo.“

Album V cudzom meste nahrávala vo vychytenom (dnes neexistujúcom) bratislavskom štúdiu Ebony zostava muzikantov, ktorí s Janou Kirschner vystupujú doteraz.

Basgitarista a spoluproducent Martin Gašpar, bubeník Igor „Ajdži“ Szabo, klávesista Martin Wittgruber a Juraj Burian, ktorého gitary do veľkej miery definovali výsledný zvuk nahrávky.

Efektný klip

Koncom deväťdesiatych rokov ešte komerčné rádiá nepoznali call-outový systém a jeho preklínaný princíp, ktorý namiesto originálnych pesničiek uprednostní bezvýraznú vatu. Na rozdiel od dneška teda začínajúci interpret nemal taký problém preniknúť do vysielania, ak ponúkol kvalitu.

Na obrazovke pesničku Modrá propagoval klip, ktorý za málo peňazí nakrútil mladý filmár Vlado Adásek. „Z nakrúcania na Záhorí si pamätám zimu, to, ako som pobehovala v spodničke a drkotala zubami. Mám tam trochu namodralú podchladenú farbu, čo vlastne pasuje k názvu pesničky,“ smeje sa hudobníčka.

„Režisér navymýšľal rozličné vizuálne efekty, napríklad rozbitú fľašu, čo sa spojí z črepov v zábere pustenom odzadu. Pre mňa to znamenalo, že som sa odzadu naučiť a zaspievať slovíčka z refrénu.“

Pesničky sa stali okamžite hitmi a otvorili kariéru hudobníčky, v ktorej publikum dosiaľ videlo skôr víťazku súťaže krásy. V ďalšom desaťročí prišli ďalšie dva albumy, neúspešný pokus preraziť v Londýne a slovenský návrat s albumom Krajina rovina.

To všetko však v roku 1999 bola iba budúcnosť. „Bolo to nečakané a trochu paradoxné,“ spomína Kirschner na prelomové obdobie. „V rádiu sme mali hity, boli sme hviezdy. A pritom som ešte pol roka nemala na nájom.“

Sladké texty mi nič nehovorili

Modrá vznikla spolu s veršami?

Práve že nie. Pôvodná verzia, ktorú sme s Jankom Hangonyim zložili v kuchyni, bola anglická.

Na stole ležali zahraničné cédečka, z ktorých som vyberala ľubovoľné frázy, aby to provizórne sedelo do hudby. A až potom som do textu dosádzala slovenské slová.

Ako to šlo?

Bol to veľký problém. V populárnej hudbe je slovenčina ťažkopádna, najmä čo a týka dlhších slovíčok, ktorých máme pár. Treba s nimi narábať veľmi opatrne, aby to znelo dobre.

V refréne som si nebola istá veršami „Mám, stále ťa mám“ a „Ležíš so mnou na perách“. Stále som sa pýtala, či nie sú príliš romantické, to totiž nebolo to, ako by som chcela znieť.

Prečo?

Mala som pocit, že u nás veľa speváčok spieva o láske príliš sladko a pekne. Ja som však nasladlé texty neznášala, tá peknota vo mne nič nevyvolávala. Mala som skôr rada veci na hrane.

V tom období som bola veľkou fanúšičkou I.M.T Smile, tí mi zneli revolučne, mala som pocit, že práve touto cestou by sa mohol uberať náš domáci pop.

Vám možno Modrá znela sladko, ale práve tá pesnička je dnes príkladom civilného výrazu, ktorý hovorí o láske a pritom sa vyhýba pátosu.

Práve to je zaujímavé, že ju po rokoch ľudia vnímajú inak. Ja som sa s ňou ešte dlho nevedela stotožniť, s textom som sa zmierila, keď ma ostatní presviedčali, že je v poriadku.

Čo v nej počujete dnes?

Tá pesnička dozrela. Najprv som mala radšej anglickú verziu, ale postupne akoby aj pre mňa dozrel jej význam v slovenčine. Stále ju máme v repertoári, stále ju rada hrám. A aj s jazykom viac experimentujem. Vtedy som sa slovenčiny bála, teraz už sa nebojím.

Miloš Krekovič