„Nie som maliar ani sochár, som len kresliar a grafik,“ skromne hovorieval Dalibor Chatrný. „Čo robím? Neviem.“ Odmietal názor, že je veľký experimentátor a svoju gigantickú prácu „ospravedlňoval“ prirodzenou potrebou niečo robiť. Nanajvýš pripúšťal, že treba byť stále v strehu.
Pravdupovediac však Chatrný neodolal žiadnemu umeleckému pokušeniu a maliari či sochári by mali pri jeho mene salutovať. S posadnutosťou overoval každý nový priestor a vždy chcel dosiahnuť až na dno rokliny. Maximálny počet variantov zdôvodňoval slovami: „Aby to za mňa už nemusel robiť nikto iný.“ Svoje výtvarné objavy však vôbec nezbožňoval, kedykoľvek ich opúšťal v prospech iných, ktoré boli zvyčajne aj inej povahy.
Výrazová pseudojednota ho zväzovala a rozšafne sa jej zbavoval. Jeho tvorba vždy smerovala k rôznym podobám artikulácie, pričom protiklady medzi neosobnou, geometrickou a expresívnou artikuláciou neuznával. V tom predbehol postmoderné myslenie.
Chatrného dielo ako nepretržitý proces pripomína mohutný tok, ktorý sa kľukatí, odbočuje, vetví, ale pritom si zachováva logický smer. Nadovšetko ho zaujímali priestorové vzťahy. Priestor oslovuje doslova každou čiarkou. Línia – plocha – priestor, to sú kľúčové termíny Dalibora Chatrného. A tiež idea, myšlienka, ktorá ho zaujímala od začiatkov vlastnej tvorby. Napríklad známe kresby magnetom vznikli už začiatkom 60. rokov, aby sa neskôr s plnou mohutnosťou, rozšírenou o magnetické obrazy a objekty, vrátili na scénu. Znamením celej jeho tvorby bola maximálna kreativita. S istým zveličením by z nej vyžili aj desiati eklektici.
Monochromatické reliéfne grafiky, šablónové maľby, antikorové objekty, projektové a akčné prejavy, štrukturálne a komplementárne maľby, kresby s prekážkami, presakované maľby, obojručné kresby a maľby až po puristické redukované interiéry či nakoniec obrazy konfrontácií vertikály s horizontálou – minimálne toto nám napadne pri odpočte rozsiahleho diela Dalibora Chatrného.
Zvláštnu pozornosť si zaslúžia práce s textom, pretože tie sú vari až podnecovateľom jeho tvorby. Je to buď slovo samotné, alebo slová mnohokrát opakované, prekrývané, znečitateľnené do podoby štruktúr, alebo celé citáty či modifikované texty. Vitalita Chatrného bola skutočne obdivuhodná. Mimoriadne rozsiahle dielo vznikalo popri jeho pedagogickej činnosti.
Dielo Dalibora Chatrného bezpochyby patrí medzi vrcholy konceptuálneho a projektového umenia a spôsob jeho tvorby pôsobí stále veľmi iniciačne.
Práca s magnetom sa mu stala osudovou, lebo bez akéhokoľvek náznaku exhibicionizmu bol sám magnetom. Jeho brniansky ateliér bol v minulosti takmer pútnickým miestom začínajúcich umelcov. Dnes to, pravdaže, niektorí už veľmi vážení nezdôrazňujú.
Napokon, bez Chatrného si ani na Slovensku konceptuálne prejavy nemožno predstaviť.
Autor: Milan Bočkay
