Jon Lord netrpel hráčskym rozdrapeným egom. Pred očami nám zostane sústredený, veci slúžiaci a o to výraznejší hráč.
Vyrastali sme na Deep Purple. Srdcia našej generácie bili v rytme kopáka Iana Paicea, ale hustú a spenenú krv tvorili riffy gitary a organu. Ten organ sa často odpojil od hardrockového tepu a vydal sa vlastnými chodníčkami, na ktorých sa zrkadlila vážna hudba aj vášeň pre krásu vlasatého fúzatého pána, ktorý ho obsluhoval so samozrejmou a nepompéznou virtuozitou. Jon Lord v pondelok zomrel vo veku 71 rokov.
Lord patril k veľkým rockovým klávesistom 60. a 70. rokov, ktorí určovali ducha času – presne tak ako v skladbe Child In Time. Dá sa dokonca povedať, že to on spolu s Keithom Emersonom či Rickom Wakemanom pretlmočili zvuk tohto nástroja do rockovej reči. Na rozdiel od zmienených dvoch pánov hudobníkov netrpel hráč〜skym rozdrapeným egom a takého ho máme pred očami stále: sústredeného, slúžiaceho veci, ale o to výraznejšieho hráča. A tiež väčšmi bluesového, pretože na staré lásky sa nezabúda.
Deep Purple
Jonathan Douglas Lord sa narodil v roku 1941 v Leicesteri. Od piatich rokov študoval klavír a neskôr ho začali zaujímať bluesoví organisti ako Jimmy Smith, Jimmy McGriff či „Brother“ Jack McDuff. V roku 1959 sa presťahoval do Londýna, študoval dramatickú školu a hrával po kluboch na organe, stal sa rešpektovaným štúdiovým muzikantom. Hral s bluesmanom Alexisom Kornerom a nahral organ do rockovej klasiky You Really Got Me od Kinks.
Skupina s názvom Deep Purple vznikla v roku 1968 v anglickom Hetforde. Spočiatku figurovala ako manažérsky projekt bubeníka Chrisa Curtisa, komerčná skupina, ktorá sa štýlovo prispôsobuje ponuke trhu. Lord bol prvým osloveným hudobníkom.
Deep Purple však pocítili, že by sa mohli vydať vlastnou cestou, aj keď prvý „emancipovaný“ album bol hneď trochu kontroverzný. Koncert pre skupinu a orchester, ktorý Lord de facto zložil, aj keď v dvoch častiach si pripísal spoluautorov, nahrali Deep Purple a Londýnsky symfonický orchester. Mnohí ho prijali rozpačito, pretože svet rocku a vážnej hudby sa podľa nich nespojil do synergie.
Ale už tretia LP Deep Purple In Rock bola nadčasovým skvostom a Lordov organ v zvláštnej, emotívne exponovanej Child In Time znie ako hymna sfér. A už to išlo: Fireball, jedinečný koncert Made In Japan či album Machine Head s hardrockovou hymnou Smoke On The Water. A tak ďalej.
Deep Purple má niekoľko období a zložení, ale Lord bol jej pevnou súčasťou. Až v roku 2002 ju opustil. A ak chcete pikošku, manželky Lorda a bubeníka Deep Purple Iana Paicea, ktorý bol tiež stálym inventárom Deep Purple, sú jednovaječné dvojčatá.
Biely had a sólo
Lord bol súčasťou aj ďalšej významnej hardrockovej skupiny, Whitesnake (1978 – 1984), ktorú založil bývalý spevák Deep Purple David Coverdale. Tu si k svojmu klasickému organu Hammond a klavinetu Hohner pridal aj syntetizátory.
Ako sólový skladateľ vždy inklinoval k vážnej hudbe rovnako ako k rocku a často rozvíjal koncept Koncertu pre skupinu a orchester. Ten zaznel pod vedením Malcolma Arnolda ešte raz v roku 1999 aj s Deep Purple
Takto, klasicky, sme ho mohli počuť v bratislavskom Slovenskom rozhlase, kde v marci 2009 zahral dva koncerty so slovenskými hudobníkmi. Užíval si, že sa nemusí nikde ponáhľať, s láskou spomínal na Deep Purple a povedal, že keby ho na comeback v pôvodnej zostave oslovil Ritchie Blackmoore, tak by pravdepodobne prijal, ale zároveň sa k takýmto návratom staval trochu skepticky, lebo u spevákov sa vek nedá oklamať.
Na svoj vek pôsobil úplne v pohode, plný síl. Preto bola jeho smrť šokom. Tí, ktorí sa oňho zaujímali bližšie, vedeli, že trpel rakovinou pankreasu, ku ktorej sa pridala pľúcna embólia. Dieťa v čase vstúpilo do sveta, kde žiadny čas nie je. Zostala hudba.
Autor: Marián Jaslovský
