Bol som a dodnes som zástancom toho, že štát má právo na „neverejné“ rozhodnutie ohľadom založenia či prevzatia inštitúcie pod svoje krídla, preto som vo svojom čase podporil vstup na naše pomery mimoriadne veľkorysej štátnej účasti do bratislavského múzea Danubiana.
Podobným spôsobom sa vo svete etablovalo mnoho cenných múzeí a galérií. Navyše považujem za dôležitý fakt, že náš štát verejne prejavil svoj podporný postoj k vizuálnej kultúre práve počas hospodárskej krízy, čo ukazuje uvedomenie si nadčasovosti práve týchto hodnôt a tiež vedomie ceny a kultúrnej návratnosti takejto investície do budúcnosti.
Na to, aby došlo k zmysluplnému naplneniu tohto kroku, na to, aby sa naše kultúrne prostredie ďalej diverzifikovalo a tým náš kultúrny život obohatil, je, ako sa, žiaľ, ukazuje, potrebný ešte nejaký čas.
