Slovenský literát je súčasťou malej a málo prekladanej literatúry, no tunajšie malopomery majú takú úctyhodnú rozlohu, že ak sa urodí dobrý aforizmus, jeho životnosť riadne predĺži už i ozvena, ktorou sa šíri. Počty reprezentantov tohto žánru teda nerednú. Ba možno sa mierne zvyšujú.
Mentálna hygiena
Tematicky márnotratný Alexander Bröstl (1953), autor knihy Každý je trochu webnutý (Kalligram, 2012) dávno pracuje na demontáži rôznych tabu, na demaskovaní našej provinčnosti, ktorá zavše nadobúda podobu velikášstva.
Keďže v registri ľudských slabostí nejde o národné vlastnosti, má Bröstlova výpoveď univerzálnu platnosť a nadčasovosť. Každý je nejaký a vo svojej nejakosti nejako iný. Každý je trochu webnutý, skonštatoval mentálny hygienik Bröstl, sadol si do „kröstla“ a písal, nevediac s tým „bröstlať“.
Francis Picabia vravel, že máme preto také okrúhle hlavy, aby naše myšlienky mohli meniť smer. V tomto ohľade zažívajú Bröstlove myšlienky priam opojenie zo slobody. A nejde o tvar autorovej hlavy, ale o naplnenie naskrze podstatnejších predpokladov.
K nim patrí autorov nesporný pozorovací talent, poučenie svetovou lektúrou, zmysel pre skratku, pointovanie textu, cit pre rozhodujúce detaily a verbálna hravosť hraničiaca s nedisciplinovanosťou.
Tá podoba i nepodoba s debutom
O Bröstlovom debute Zapísané na manžetu z roku 2005 som napísal, že dobre cieli i triafa – smiechom. V tomto zmysle sa čosi zmenilo. K pravde o tom, že „ak fackovacieho panáka prestanú fackovať, úplne stratí sebavedomie“ z prvej knihy, pribudli síce vtipné, trefné vynaliezavosti „veni, vidi, boľše – vici!“ či „najkrajší sen o komunizme je Kim Ir-sen.“
Lenže túto sentenciu obsahujú obe knihy! A sú tu aj ďalšie „lenže“, ktorých je o čosi viac než v debute.
Napríklad samoúčelné samohláskové prešmyčky na ceste k pointe, asociatívna prvoplánovovosť (Kto bude kozy rásť), ľahko spochybniteľné konštatovania „Len Rimania viedli púnske vojny. Ostatné sú chrapúnske“, nadbiehanie rýmu pri variovaní idiómov a frazeologických spojení: „Čo s kapelou, šuby-duby? Sú v nej samé hlasné trúby“, „Nech akokoľvek napnem žily, už neobjavím nový asteroid. Iba ak hemoroid". Nehovoriac o tom, že spojenie „napnúť žily“ nie je v slovenčine príkladom korektnej štylistiky.
Pôvabné kresby Kaza Kanalu
Aj druhej Bröstlovej knihe dodávajú pôvab kresby Kaza Kanalu. Jeho ironické a poetické výtvarné gesto dosiahlo vrchol vari v postavičke preliezajúcej plot „tam, kde plot má najnižší bod“. Ak postavička celkom splýva s plotom i s Bröstlovým textom, väčšina kresieb tvorí s textami vyvážený, vzájomne sa dopĺňajúci celok.
A predsa mi knižka Každý je trochu webnutý pripomenula žartík z amerického vaudevillu, ktorý vo filme I’m not Rappaport rozohráva dvojica Matthau – Davis.
Prvý sa stále pýta druhého, čo sa to s ním stalo, veď býval taký a taký..., a teraz vyzerá celkom inak? Nazýva ho Rappaportom, a keď spoločník neprestane opakovať, že on nie je Rappaport, zvolá: „Ešte aj meno si si zmenil, Rappaport!“
Autor: autor je básnik, publicista
