„V živote dobrých ľudí sú zlí určujúci. V živote zlých sa dobrí stratia. Ani ich nezbadajú.“ Hoci knižka Zuzany Cigánovej Špaky v tŕní sa nespreneveruje svojmu mottu, je to predsa len rozprávanie skôr o ľuďoch šťastných a nešťastných. Pipina, hlavná postava, nepatrí k tým prvým na tomto nespravodlivom svete, lebo spravodlivosť neexistuje, keď sú pekné a škaredé dievčatá. „Pipina, ty si chudina,“ trpko si rýmuje osamelá matka, ktorá sa snaží navždy vryť do pamäti tých pár pekných chvíľ s jej navždy sa vzďaľujúcim manželom, lebo odteraz sa bude už len pozerať. „A mala muža, čo nemala,“ a bol to krásavec, ktorý to s životom vedel (až na ten omyl s ňou). Čo nemohol mať, to nepotreboval, čo nevedel, to nebolo. Šťastný to človek, „on nebol hlúpy, len fešák“.
Herečka Zuzana Cigánová v posledných rokoch zúročuje svoj rozprávačský talent v kvalitnom písaní. Bohatý jazyk, skúsenosť, empatia a vysoko nastavená latka „umeleckého dojmu“ jej hravo umožnia vyhnúť sa falošnej romantike. Aj v takom všedno–nevšednom príbehu, keď sa Pipina trápi a sníva, až sa pretrápi a presníva k tomu nájdenému a nádejnému.
„Aký išiel, takú našiel,“ a začalo sa pre zmenu po rokoch snívať zasa jemu.
