Nech sa združenie 13 kubikov nachádza kdekoľvek, hoci aj v panelákovom byte, už niekoľko rokov sa mu darí usporadúvať výstavy, diskusie, projekty i aktivity, ktoré výrazne prekračujú hranice jednotlivých médií, ale aj umenia samotného.
Kurátor Ján Pernecký si niektoré z ich projektov vybral a spoločne s dielami Tomáša Džadoňa budú tiež súčasťou českého a slovenského pavilónu na Bienále architektúry v Benátkach.
Záujem sa nemení, iba miesto
„Časť našich aktivít sa týka priestoru, urbánnej skúsenosti a snahy o definovanie priestoru ako prostredia pre kultúru a umenie,“ hovorí teoretička Mária Rišková. Napokon, združenie 13 kubikov, ktoré tvorí okrem nej ešte výtvarníčka Mária Čorejová a architekt Marian Lukačka, si vo svojej histórii už prešlo viacerými miestami. Naposledy sídlili v ateliéroch Tranzit na Zlatých pieskoch, teraz úradujú v „salóne“ súkromného bytu.
Z množstva projektov, ktoré iniciovali, uvidia diváci na bienále dva: Priestor – expanzia/atrofia od Milana Mikulu a New Studená od Jána Triašku. Obe boli pôvodne site-specific inštalácie vyrobené na mieru Galérie 13m3, teraz z nich bude vytvorená virtuálna inštalácia. „Obe budú aj interaktívne. New Studená dostane aj nový názov, ako inak – New Giardini,“ vysvetľuje Rišková.
Ján Triaška ňou poukazoval na krátkodobosť a krátkozrakosť rýchlej podnikateľskej výstavby v postkomunistických krajinách, Milan Mikula zasa do jednej z budov Tranzitu umiestnil kovové laná zväzujúce priestor, ktoré ozvučil. Pripomínali tak vnútro gigantického hudobného nástroja. „Obaja používajú architektúru a jej bežné prvky, ale idú za jej fyzickú skutočnosť. Predstavujú ju prostredníctvom zážitku,“ hovorí Rišková.
Spolupráca na bienále sa stala prirodzenou súčasťou aktuálneho projektu 13 kubikov – Múzeum budúcnosti, keďže sa okrem „sklamaní z budúcnosti, ktorá nikdy neprišla“, zaoberá aj budúcnosťou múzea umenia ako inštitúcie.
Územie nikoho
Z projektov Tomáša Džadoňa vybral kurátor tiež dve realizované výstavy. V prvej, nazvanej Územie nikoho, sa Džadoň sústredil na zvýraznenie vlastností prechodu z miestnosti do miestnosti, „symbolicky som v ňom videl proces zmeny, premeny,“ vysvetľuje.
V druhej, nazvanej Portál, umiestnil na historickú budovu v Brne vernú kópiu dverí z paneláka. „Bol to výsledok môjho záujmu o vchody a súviselo to so širšou témou paneláku a sídliska ako môjho domova,“ hovorí Džadoň, ktorý momentálne pracuje na Pamätníku ľudovej architektúry. Tým by mali byť tri drevenice postavené na streche niektorého z košických panelákov.
