Ian Anderson sa po štyridsiatich rokoch vrátil k matke všetkých koncepčných albumov.
Keď pred štyridsiatimi rokmi vytvorila svojrázna britská kapela Jethro Tull pod názvom Thick As A Brick (TAAB) jeden z prvých koncepčných albumov rockovej hudby vôbec, ktorý obsahoval jedinú skladbu napísanú na text mystifikovanej osobnosti – „zázračného básnika“, päťročného génia Geralda Bostocka, kritika ju – napriek pozitívnemu ohlasu fanúšikov a obdivu spriaznených skupín - napadla ako „obskúrnu, neinvenčnú a bez muzikantského cítenia“.
Podobný ohlas mala aj neskôr vydaná platňa Passion Play (1973), založená na rovnakom princípe jedinej dlhej, ale hudobne pestrejšej skladby. Tento album kritika doslova popravila.
Alter egá dospelého Geralda
Líder a spiritus movens kapely Ian Anderson (65) je však neposedný hudobník aj mystifikátor, a tak sa po dlhom čase vrátil ku – ako on s úsmevom hovorí - „matke všetkých koncepčných albumov“, jednej z najúspešnejších nahrávok éry Jethro Tull. Na svete je album Jethro Tull’s Ian Anderson: TAAB 2 (Chrysalis Records/EMI 2012).
„Námetom tejto platne nadväzujúcej na výročie TABB,“ hovorí Anderson, „je pokus preskúmať všemožné cestičky osudu, ktorými sa onen predčasne vyspelý geniálny chlapec mohol vydať. V pesničkách sme stvorili jeho alter egá, ale v ich ozvene možno cítiť aj naše cesty, skúsenosti a zážitky.“
A tak nám nahrávka, ktorá nie je žiadnou rozsiahlou rockovou suitou v starom štýle, postupne ponúka päť podôb bývalého detského génia Geralda. Ako chamtivého a bez škrupúľ konajúceho bankára (Banker Bets, Banker Wins), bezdomovca, ktorý bol v detstve zneužitý domácim a neskôr ako mrákota a gay vyhodený otcom z domu (Swing It Far), zboristu zapáleného pre cirkev (Power And Spirit), vojaka v Ázii (Wootton Bassett Town) a nakoniec ako obyčajného chlapíka žijúceho svoj uváľaný obyčajný šedivý život bez detí, s jedinou radosťou – ihraním sa s modelmi železníc (Shunt And Shuffle).
Ani múdri nevedia
Okrem týchto piatich kapitol sú tu ďalšie štyri so zamysleniami nad náhodami a príbehmi osudu. Všetkých deväť sa člení na štýlovo odlišné krátke pesničky (celkovo sedemnásť) v istom nostalgickom retro duchu. Počujeme folkové názvuky, hard rockové poznámky, dychovú sekciu, častú akustickú gitaru aj akordeón a nad tým všetkým flautu.
V záverečnej skladbičke (What - ifs, Maybes, Might - have-beens) nachádzame predsa len aj citáciu pôvodného albumu vrátane veršov: „Ani tvoji múdri radcovia nevedia, aký je to pocit byť úplný blb ...“
Nové mená v kapele
Hudobná zostava na nahrávke je určitým prekvapením – chýba na nej pôvodný člen skupiny gitarista Martin Barre (nahradil ho mladý Florian Opahle) a novým členom je aj džezový multiinštrumentalista Scott Hammond, ktorý hrá na bicie. Spolu s kapelníkom v zoskupení zotrváva klávesista John O’Hara a basgitarista David Goodier.
Obal je podobne originálny ako na prvom TABB – elpéčko bolo vtedy zabalené do vymyslených dadaistických novín. Nová obálka odkazuje na elektronickú verziu vtedajších novín s podobne čiernohumorným obsahom (napríklad Ian Anderson sa nachádza na športovej stránke ako strieborný medailista súťaže v konzumácii najštipľavejších papričiek v limite dvoch minút).
Okrem samostatného CD je k dispozícii aj verzia s DVD, ktorá obsahuje 25-minútový dokument o vzniku nahrávok, rozhovory s Andersonom, hudobným režisérom Stevom Wilsonom a načítané texty aj s českými titulkami.
Autor: autor je publicista
