KNIHA TÝŽDŇA / GORILA
Štátne tajomstvo, že na Slovensku je politická moc na predaj, je chránené vysokým pevným múrom – kniha Toma Nicholsona ho nezvalila, ale odhalila špinu, ktorú mal zakryť
Keď vyšla kniha Toma Nicholsona Gorila, viaceré redakcie urobili anketu. Na otázku, či si knihu prečítajú, politici či inak známi ľudia zväčša odpovedali, že na to nemajú čas alebo chuť a že nevidia dôvod, prečo by si ju prečítať mali. Vyzerá to tak, že Tom Nicholson (a jeho kniha) je zlým svedomím mnohých, ktorí sú zodpovední za stav republiky i verejného života.
Nie je pre všetkých
Treba pripustiť, že Nicholsonova kniha nie je pre každého. Nie je pre ľudí, ktorí nechcú nič vedieť o tom, „ako sa moc na Slovensku zneužíva na zbohatnutie“. Nechcú nič vedieťo tom, „ako oligarchovia a politici vybrabali so systémom, aby zbohatli“. Ktorí nechcú poznať príbeh, čo „rozbije akékoľvek ilúzie o tom, ako na Slovensku funguje politika“.
Hodnoverný obraz Slovenska, ktorý je v knihe načrtnutý, je pre nich neprijateľný, lebo ich ohrozuje. Preto sa svojím ignoranstvom snažia nakaziť ostatných, aby si neosvojili smutnú pravdu o republike. Tom Nicholson ju najskôr pomenoval po anglicky (state capture), a potom nám to preložil do slovenčiny: „Prepadli vám krajinu a uniesli štát.“
Kniha nie je pre ľudí, ktorí schvaľujú, že štát stavia múr okolo svojich najtemnejších tajomstiev. Najmä okolo verejného tajomstva, že na Slovensku je „politická moc na predaj“. Nicholsonova kniha naozaj nie je pre niekoho, kto má osobný záujem , aby múr zostal, lebo len za ním je v bezpečí.
Určite je však pre všetkých ostatných.
Spis pre knihu, kniha pre spis
Obavu, že po zverejnení spisu Gorila už nie je k nemu veľmi čo dodať, Nicholsonova kniha úplne zlikvidovala. Aj čitateľovi spisu robí kniha dobrú službu, lebo systematizuje jeho obsah, aby vedel, o čom je tam vlastne reč. Kniha však prináša oveľa viac než len to, čo sa dá nájsť v spise. Tom Nicholson ako vyštudovaný historik presne zreprodukoval, ako systém, zachytený v spise, vlastne vznikol, čo mu predchádzalo, kto a ako ho udržiaval pri živote.
Alexej Fulmek v prológu hovorí, že sa nedokáže v knihe stotožniť s prevažujúcim negatívnym hodnotením osoby Mikuláša Dzurindu a jeho vlád. Lenže Tom Nicholson sa nezaoberá tým, čo urobili dve Dzurindove vlády pre krajinu a pre jej návrat do strednej Európy. On sa venuje tomu, čo stranícke kliky – na úkor občanov – urobili pre seba a svoje zahraničné kontá. Nájsť v tomto ohľade rozdiel medzi Dzurindovými garnitúrami a tými, ktoré tu boli pred nimi a po nich, je nemožné.
Nicholsonova kniha odkrýva, aký zúfalo osamelý boj tu vedú ľudia, keďsa pokúsia odkryť tajomstvo, okolo ktorého ľudia moci postavili svoj „čínsky“ múr. A veľmi pôsobivo odhaľuje, čo všetko boli schopní miestodržitelia vo funkciách najskôr neurobiť, a potom aj urobiť, aby múr chrániaci štátne tajomstvo číslo jeden stál pevne a maximálne zacláňal výhľad na tristnú skutočnosť, ktorá je za ním.
Každému čitateľovi knihy veľmi pomôže, ak si prečíta aj spis Gorila, lebo lepšie porozumie Nicholsonovej knihe. A po prečítaní knihy bude lepšie rozumieť tomu, prečo nie je dôvod myslieť si, že spôsob robenia slovenskej politiky (opísaný v spise) sa do dnešných dní zmenil. Kniha Toma Nicholsona nie je len o veciach, ktoré sa už stali, ale aj o tom, čo tu stále je a ešte aj dlho bude – ak všetko pôjde ako doteraz. Lebo ako hovorí jedna z postáv knihy: „Tu sa tak strašne kradne, ale tak strašne, že je to do neba volajúce.“
Jemu to slúži ku cti
Pred niekoľkými dňami premiér Robert Fico tvrdil, že kauza Gorila splnila svoju úlohu, pokiaľ ide o zvýšenie transparentnosti vo verejnom živote, lebo všetci sa z nej poučili. Nicholsonova kniha je dôkazom, že sa z kauzy nepoučil ani autor tohto výroku.
Kto si prečíta, čo všetko urobili funcionári ako Dušan Kováčik, Dobroslav Trnka, Jozef Magala a Tibor Gašpar pre to, aby múr okolo spisu nepadol, a potom je konfrontovaný s faktom, že hlavní obrancovia múru sú stále vo funkciách, vrátili sa do nich alebo boli z vôle Smeru povýšení, tak je mu jasné, že kauza Gorila „svoju úlohu“ pri správe krajiny plniť nielen nezačala, ale ani tak skoro nezačne.
Kto si svoju úlohu splnil, je Tom Nicholson. Je smutné, že to bol práve občan Kanady a Veľkej Británie, kto svojou knihou občanom Slovenskej republiky povedal, že nám prepadli krajinu a uniesli štát. Urobil pre nás to, čo sme neboli schopní urobiť pre seba sami. Jemu to slúži ku cti, nám nie.
Tom Nicholson
je investigatívny novinár, občan Kanady a Veľkej Británie žijúci na Slovensku
narodil sa 3. októbra 1966 v Suffolku v Anglicku
po absolvovaní strednej školy na Appleby College v Oakville (Ontario) študoval v rokoch 1984 – 1989 filozofiu a históriu na University of Toronto, kde získal titul BA (Hons)
magisterský titul z histórie získal štúdiom na Queen's University v ontarijskom Kingstone v rokoch 1989 – 1991
v rokoch 1994 – 1995 na Brock University absolvoval B.Ed.
v médiách pôsobí od roku 1993. Bol redaktorom The National Post v Toronte, šéfom spravodajstva vo Whig-Standard v Kingstone
na Slovensko prišiel ako učiteľ angličtiny
v slovenských médiách pôsobí od roku 1997, bol šéfredaktorom a vydavateľom týždenníka The Slovak Spectator
neskôr pracoval v denníku SME, odkiaľ v lete 2010 odišiel do týždenníka Trend
v súčasnosti je novinárom na voľnej nohe, píše aj pre zahraničné tituly, napríklad Financial Times či Business New Europe
